Brankár Miloš Volešák bol v bezgólovom súboji s MFK Ružomberok najvýraznejšou postavou nášho mužstva. Súperovým hráčom zneškodnil dve veľké príležitosti, čo znamenalo čisté konto. K úplnej spokojnosti mu však chýbalo víťazstvo.
V domácich stretnutiach si už dávnejšie musel zvyknúť, že veľa práce nemá. To však častokrát býva pre gólmanov náročnejšie, ako keď majú plné ruky práce. Nerozchytaný sa musí udržovať v správnej prevádzkovej teplote počas celého zápasu. „Postupne som si na to zvykol. Snažím sa sústrediť, aby som vyriešil všetky šance súpera,“ povedal po zápase trenčiansky odchovanec.
Súper spod Čebraťa vyrážal do nebezpečných kontier. Napokon si vypracoval dve vyložené príležitosti a dal vyniknúť reflexom nášho brankára. „V prvom polčase bol Mukendi v strede úplne sám. Mierne som mu zmenšil strelecký uhol a loptu som sa snažil vyraziť. Vážnejší zákrok v úvode zápasu mi pridal na pohode. Pri Serečinovej šanci som bol maximálne sústredený. Vyšlo to aj druhýkrát. Síce sme neinkasovali, ale ani nestrelili gól, čo ma mrzí,“ pokračoval Volešák.
Naše ofenzívne poňatie hry sa ešte zvýšilo dvadsaťpäť minút pred koncom, kedy na ihrisku vymenil obrancu ofenzívny záložník. Klasickými zadákmi tak zostali už iba dvaja stopéri. „Videl som, že ideme do väčšieho rizika. Veľmi sme chceli vyhrať. Súper sa po prestávke stiahol, a tak to bolo rozumné riešenie. Vpredu operoval iba Mukendi a ten bol zdvojený Kleščíkom a Ramónom. Štýl komunikácie medzi obranou a mnou sa v tých minútach vôbec nezmenil. Na podobný systém sme zvyknutí a všetci vedia, čo majú robiť,“ dodal na záver dvadsaťosemročný brankár.
