„Možno to tak na prvý pohľad vyzeralo, ale nebol to jednoduchý zápas. Na každý jeden gól sme sa nadreli,“ boli prvé slová krídelníka Petra Mazána po oslavnom chorále na počesť trojbodového zápisu na ihrisku Púchova. Dvadsaťročný rodák z Bojníc a odchovanec prievidzského futbalu pred druhým súbojom v rade na ihrisku súpera bral iba tri body. Mužstvo aj s jeho prispením uspelo a my vám prinášame rozhovor so strelcom otváracieho gólu zápasu.

Púchov má svoje problémy. Napriek tomu bol nepríjemným súperom, nehral odovzdane.
„To sme ani nečakali. Vedeli sme, že budú bojovať. Nemali čo stratiť. Prvú polhodinu držali s nami krok. My sme boli favoriti a museli  sme potvrdiť našu pozíciu. Získali sme tri body a nič iné nie je z tohto pohľadu dôležité. Ak chceme postúpiť, musíme vyhrávať.“

V prvom polčase vás niekoľkokrát podržal brankár Miloš Volešák. Najmä v jeho druhej polovici mal viac práce ako v domácich zápasoch...
„Miloš je výborný brankár. Ak máte takého chalana za obranou, je istota, že niečo pochytá. Mužstvu to dodáva sebavedomie.“

Púchov zlomil práve tvoj gól v záverečnej minúte prvého polčasu. Dal si ho hlavou. To sa ti asi často nestáva.
„Bol vôbec prvý medzi mužmi. S mojimi 173 cm nepatrím zrovna medzi elitných hlavičkárov (smiech).“

Ako si videl celú situáciu?
„Bolo to po brejku. Vysunul som Filipa (Hlohovského) a ten to dal dobre do šestnástky. Lopta sa dostala až k Aldovi (Báezovi). Nasledoval jeho spätný center. Dostal som veľmi dobrú loptu. Videl som, že som sám, preto som si dal záležať na zakončení.“

Na ihrisku Púchova si otváral skóre stretnutia aj počas minulej jesene. Vtedy nám však ani vedenie o dva góly nestačilo a zápas sa skončil remízou 2:2.
„Hneď ako som dal gól, spomenul som si na tento moment. Bolo to dokonca do tej istej brány. Bol to super pocit. Pred rokom dával druhý náš gól Gergel. Keďže tu už nie je, museli sme to dotiahnuť do zdarného konca (smiech).“