Kormidla sa ujal v polovici novembra, keď v pozícii trénera vystriedal dovtedajšieho šéfa lavičky Vladimíra Koníka. Mužstvo malo v tom čase za sebou sériu štyroch remíz. Dvakrát nedokázalo vyhrať dokonca na vlastnom trávniku. Dovtedajší asistent Adrián Guľa tak po necelom polroku v pozícii asistenta trénera prevzal hlavnú zodpovednosť za výsledky mužstva. V posledných troch jesenných zápasoch získal sedem bodov a s vedením klubu sa dohodol na pokračovaní spolupráce aj pre druhú polovicu uplynulého ročníka. Na lavičke zostáva napokon aj v nadchádzajúcej sezóne. My vám dnes prinášame rozhovor, v ktorom sa vraciame najmä k uplynulému polroku.
Začnite od konca. Aké boli rokovania o predĺžení kontraktu a ako vnímate zotrvanie na poste trénera AS?
Dohodli sme sa celkom rýchlo. V priebehu jedného dňa. Pre mňa osobne je cťou pracovať v takom klube a s takýmito hráčmi. Možno to znie ako klišé, ale skutočne máme dobrých futbalistov. Ak to premietnem na slovenské pomery, pracujem v dobrom klube. Naozaj si to vážim.
S profesionálnym trénerstvom ste začali iba pred rokom, aká bola z tohto pohľadu vaša ligová jar?
Mohol by som povedať, že som išiel od zápasu k zápasu, ale ani to nie je celkom pravda. Všetko som riešil z polčasu na polčas. Snažil som sa pozerať na aktuálny vývoj situácie. Nedával som si dlhodobé plány. V danom momente som chcel dostať z tímu maximum. Uplynulé mesiace mi dali veľmi veľa. Ukázali však aj to, čo potrebujem zmeniť, aby som bol schopný robiť hráčov lepšími.
Ako hodnotíte jarnú časť uplynulého ročníka – osem víťazstiev, dve remízy a dve prehry...
Na veľkú analýzu nebolo dosť času. Sklamaný som najmä z prehry v Ružomberku a domácej remízy s Dolným Kubínom. Prehrali sme síce aj v Lučenci, ale v tomto prípade sme boli lepším mužstvom. Takéto straty beriem. Stretnutie s rezervou Ružomberka sme však nezvládli mentálne. Na druhej strane treba povedať, že tím ukázal svoju silu a potenciál. Dalo sa oprieť o skúsených Volešáka, Ševelu a Horvátha. Vyskočili viacerí mladí chalani.
Na jar ste stratili desať bodov. Od postupujúcich Zlatých Moraviec nás delilo o bod menej. Jednoduchá matematika hovorí, že iba jar bez zaváhania by nás posunula do najvyššej súťaže. Napriek tomu, dalo sa súpera trochu viac ponaháňať?
„Nepozerám sa na to cez výsledky súpera. Pre mňa je podstatné to, ako sme schopní pracovať my. Na to som sa snažil vynaložiť všetku energiu. Ak sa pozrieme na konečný sumár vidíme, že sme mali urobiť ešte viac. Zlatým Moravciam sme sa síce priblížili, no vždy nám ušli. Možno sme mali u nich uhrať víťazstvo. Potom by to bolo iné.
V tíme je viacero hráčov, o ktorých je záujem nielen na Slovensku. Bolo by vám ľúto, ak by sa tento kolektiv rozpadol?
Sú veci, ktoré musíme akceptovať. O zmenách v kádri sme sa ešte nebavili, ale jedno je jasné. Neviem či môžeme posunúť ďalej napríklad Jorgeho Salinasa v našich podmienkach. Možno tu je niekoľko ďalších podobných futbalistov, ktorí prerástli túto súťaž. Sú mladí a vývojaschopní. Ak by mali šancu rozvíjať svoj talent, nebudem mať nič proti. Podľa mňa stále máme kopec dobrých hráčov, ktorí sa môžu niekam dostať.
Môžete vymenovať najväčšie pozitíva a negatíva uplynulého polroka?
„Možno Štefánik, šancu dostal Holúbek, naskakoval Malec, hoci sme veľa čakali od Salinasa, do veľkej miery prekvapil aj on. Som presvedčený o tom, že späť je Hlohovský. Vyskočili Kleščík, Valla, Adi má stále iba devätnásť rokov. Kubík ukázal, že môže byť veľmi zaujímavým hráčom. Godál potvrdzuje svoje kvality. Mali sme však aj negatívne signály. Niektorí chlapci sa uspokojili akoby boli na konci kariéry. Pár vydarených zápasov, dobrá polovica sezóny a ani záujem iných klubov ešte nič neznamená. Je to iba začiatok zaujímavej cesty.
Je tu priestor, aby sme vyskúšali ďalších mladíkov z majstrovskej devätnástky?
Vždy je šanca pre talentovaných hráčov. Je iba na nich ako sa s tým vysporiadajú. Okrem iných dostal možnost sa ukazať aj Mišák, no museli sme prikročiť k inému riešeniu ako u ostatných chalanov. Verím, že mu to pomohlo. Všetci si musia vážiť miesto v prvom tíme. Musia si ceniť, že môžu hrať s hráčmi ako sú Ševela, Horváth alebo Báez. Nikto nebude v áčku iba preto, že má na to vek. Nebolo to však vo všetkých prípadoch. Ďalší sa adaptovali veľmi slušne. Štefánik a Malec ukázali tú správnu cestu. Šanca pre mladých tu je, ale musia mať aj výkonnosť.
