Zverenci trénera Adriána Guľu remizovali počas víkendu na ihrisku Zlatých Moraviec (0:0) v súboji s priamym konkurentom v boji o prvú priečku v druhej najvyššej slovenskej súťaži. Získali bod, alebo stratili dva body? Podľa reakcií samotných hráčov a ponurej atmosféry v kabíne po zápase chceli viac. „Bol to ťažký zápas, ale išli sme do neho s cieľom vyhrať. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Na našej strane boli dve veľké šance, Zlaté Moravce mali jedinú. Ešte raz, škoda toho. Musíme však pokračovať v tejto hre a čakať na svoju šancu. ViOn určite nebude iba vyhrávať,“ len pomaly skladal vety po stretnutí Čögley.
Pokiaľ Zlaté Moravce v predchádzajúcom domácom súboji s Michalovcami zatlačili súpera pred vlastného brankára a ofenzívnou smršťou v závere strhli víťazstvo na svoju stranu, tentoraz to bolo celkom inak. Hra najvážnejšieho kandidáta na postup do najvyššej súťaže bola opatrná a zameraná iba na nakopávanie dlhých lôpt. „Hrali na remízu. To bolo od úvodu evidentné. Cez prestávku sme si v šatni povedali, že sa im to musí vypomstiť. Žiaľ, nestalo sa tak,“ skonštatoval dvadsaťjedenročný rodák z Trenčína a doplnil: „Uspokojili sa s nakopnutím dlhej lopty na vysokého Pavelku. Celkom dobre sme ho pokryli. V závere sme skúsili ísť do rizika, ale nestačilo to.“
Čögley sa, nielen pre súpera, objavil prekvapujúco na pravej strane obrany. Miesto mu uvoľnil Godál, ktorý nahradil na poste stopéra vykartovaného Ševelu. Napriek tomu, že defenzíva hrala v zložení Valla, Godál, Kleščík a Čögley vôbec po prvý raz v sezóne, bola mimoriadne spoľahlivá. Zaujímavosťou je, že najstarší člen defenzívnej línie Godál má stále iba dvadsaťdva rokov. „Myslím si, že to nebolo zlé,“ povedal už s úsmevom krajný obranca AS.
Čögley sa po zranení vrátil na ihrisko v majstrovskom zápase po veľmi dlhej dobe. „Nehral som tuším viac ako štyri mesiace. Veľmi som si to užíval. Celkom sympatický štadión, naši fanúšikovia, len škoda toho ihriska. Bolo to takmer ako pieskovisko. Nemáme každý deň príležitosť odohrať takýto súboj,“ povedal mladý obranca, ktorý sa dozvedel o svojej nominácii v piatok. „Nemal som, čo stratiť. Dostal som dôveru a nechcel som trénera sklamať. Dlho som pracoval, aby som sa dostal do normálneho stavu. Bolo to iba na mne ako sa predvediem. Bodaj by ale bolo takýchto ťažkých zápasov viac. Iba v podobných súbojoch hráč rastie,“ povedal na záver Čögley.