Dokopy majú viac skúseností ako zvyšok mužstva. Zimná príprava by preto mala byť pre dvojicu veteránov Martina Ševelu a Lubora Knappa rutinou. Najmä po tom, čo zažili vtedy, keď sa futbalistom o umelej tráve ani len nesnívalo. Klasickým zimným futbalovým podkladom bola škvara. "Snáď ako prvý tím na Slovensku sme na Pasienkoch mali umelý trávnik. Predtým tam bola škvara. Jeden sklz a celý mesiac si ju mohol vyberať z kolena. Chalani dnes snáď ani len netušia v akých podmienkach sa trénovalo. Navyše, behá sa na základe tepu a nie do úmoru. Teraz to je na vyššom stupni odbornosti. Kedysi tréneri iba otáčali strany vo svojom denníku a my sme si to museli odbehať," povedal na úvod kapitán trenčianskej kabíny Ševela.
Nezastaviteľný pokrok vstúpil aj na futbalové trávniky, čo sa odzrkadľuje na podobe zimnej prípravy, pre hráčov tak životne dôležitou. "Čo v zime zameškáš, v lete nedobehneš. Medzi sezónami je čas už iba na obnovenie kondície. Zo zimnej prípravy žiješ prakticky celý rok," nechal sa počuť Knapp vstupujúci do svojej sedemnástej zimy medzi seniormi a doplnil: "Stará škola sa zameriava najmä na kondičné a bežecké tréningy, ale to ide v súčasnosti do ústrania. Dnes sa
všetko robí na ihrisku. Kondíciu môžete naberať aj pri práci s loptou. Nemusíme ísť chodiť niekam do lesa."
Najväčší "tvrďas"? Petržela!
Hráči zimu príliš neobľubujú a nie je sa im, čo diviť. Navyše ak vychytia trénera s povesťou "tvrďasa". Povesť najtvrdšieho z tvrdých sa v česko-slovenskom regióne spájala najmä s Vlastimilom Petrželom. "Nezažil som ho, ale z počutia viem o ňom dosť. Údajne to bola priam katastrofa. Neuznával únavu a presadzoval si iba svoje," prezradil Knapp a z vlastnej skúsenosti dodal: "Veľa sa behalo u Cipra. S Ličkom sme zas vstávali o pol siedmej a v mraze behali šprinty. Nasledovali raňajky a až potom prišla prvá fáza. Dnes sa dáva prednosť dobrému spánku, regenerácii a náročnejším dvom fázam."
S Bubenkom aj štvorfázový tréning
Skúsený obranca Martin Ševela absolvujúci svoju šestnástu zimnú prípravu spomína najmä na časy v Interi Bratislava, keď trénerom bol Jozef Bubenko. Hoci sa s jeho menom nespájali historky podobné tým Petrželovým, hráči si užili svoje. "Už pred siedmou ráno sme mali na programe štyridsaťpäťminútový tréning. Vonku bolo mínus pätnásť stupňov a my sme išli behať. O pol desiatej nám začala druhá fáza. Po obede a dvojhodinovom odpočinku bola na programe tretia fáza a večer sme mali ešte povinné polhodinové plávanie. Celé to trvalo dva týždne a organizmus dostal zabrať."