Testovanie hráčov. Je to neodmysliteľná súčasť tréningového procesu futbalistov. Po ukončení jesennej časti ju absolvovali aj hráči AS Trenčín. Aj na základe ich výsledkov nalinkovali tréneri všetkým členom kádra individuálne tréningy. Výsledky stredajšieho testovania tréneri porovnali s jesennými hodnotami, čiže bolo to aj akési skladanie účtov za tréningovú drinu v období sviatkov zo strany hráčov. Cvičení sa nezúčastnili zranení Roman Gergel a Tomáš Peciar, ďalej Peter Čögley zotavujúci sa po operácii a ani Martin Ševela, ktorý sa k tímu pripojí vo štvrtok.
V sviatočné predpoludnie vládla na Sihoti pohodová atmosféra. Športovci sú zväčša súťaživé povahy a túto typickú vlastnosť prejavili aj viacerí hráči AS. Napriek tomu, testy rozhodne nepatria medzi najobľúbenejšie aktivity futbalistov. „Nedá sa povedať, že by som sa na tieto testy vyslovene tešil, ale chápem ich význam. Beriem to maximálne profesionálne. Toto monitorovanie prináša dôležité informácie nie len nám, ale aj trénerom,“ vyjadril svoj vzťah k pravidelným meraniam Boris Godál. Rýchly obranca sa za posledné obdobie zlepšil najmä vo vytrvalostných parametroch. V rámci jesenného rozlúčkového behu na 2 km bol dokonca najlepším z kádra. „Nikdy som nepatril medzi žiadnych extra vytrvalcov. V tomto smere mi určite pomohlo preradenie na posta pravého obrancu. Z tejto pozície sa snažím podporovať útok, čiže som v aktívnejšom pohybe ako som bol na stopérskom poste,“ uvažoval pred stredajším behom spoľahlivý bek. V aktuálnom teste doplatil tak trošku na nedávnu chorobu. V tabuľke bežcov sa prepadol do priemeru. Najlepšie časy zaznamenali František Kubík, Jorge Salinas a Samuel Štefánik. Najmä u mladého dorastenca to určite nie je prekvapením. V minulosti totiž vyhrával so železnou pravidelnosťou celoslovenské súťaže v cezpoľných behoch.
Františk Kubík bral testy s úsmevom. „Táto činnosť mi vôbec neprekáža. Je to dobrá spätná väzba pre trénerov, ako sme pracovali počas sviatkov,“ uviedol najlepší vytrvalec. Mladý útočník nenašiel premožiteľa ani v disciplíne ľah – sed. Jeho najväčšími konkurentmi v tejto disciplíne bez držania nôh boli Lubor Knapp a Aldo Báez. Všetci traja s prehľadom prekonali hranicu 60 opakovaní.
Fanendo Adi akoby mal v nohách struny. Nigérijský mládenec jasne dominoval v ukazovateli najvyššieho výskoku. Na chrbát mu dýchal všestranný Godál. Na programe bolo viacero ďalších meraní a cvikov, veľkú pozornosť pútalo najmä testovanie koordinácie pohybov. Drepy na tzv. balančnej doske sú pre mnohých športovcov doslova nočnou morou. Nečudo, je veľmi labilná a už samotné zvládnutie postoja je pre mnohých neriešiteľným rébusom. Nie však pre Miloša Volešáka. „V minulosti som takmer rok prekonával nepríjemné zranenie. Balančná doska bola mojou najčastejšou tréningovou pomôckou. Cvičil som na nej prakticky non-stop. Občas sa mi o nej dokonca aj snívalo,“ spomínal na obdobie rekonvalescencie brankárska jednotka AS. Poslaním špeciálnej plošiny je rozvíjať koordinačné schopnosti športovcov, ale aj zapájať do činnosti svaly, ktoré bežne aktívne nepracujú. „Tomáš Lintner, náš bývalý fyzioterapeut, mi princíp dosky vysvetlil tak, že vďaka nej sa dostávajú do aktivity svaly, ktoré neriadime mysľou. Ako príklad uviedol situáciu, že ak pôjdu dvaja ľudia vedľa seba po chodníku a šmyknú sa na ľade prikrytom snehom, človek ovládajúci balančnú dosku to ustojí, kým ten druhý má smolu a padne,“ objasňoval Volešák. Vo svojej obľúbenej disciplíne atakoval hranicu 60 drepov. Druhý najvyšší počet opakovaní si pripísal jeho brankársky kolega Dalibor Rožník a prvú trojicu uzavrel Boris Godál.
