Domáca bezgólová remíza proti Lučencu a možno najslabší výkon tímu na jeseň bola konečnou stanicou pre trénera Vladimíra Koníka. Hoci podľa slov generálneho manažéra AS Róberta Rybníčka nebola séria piatich remíz v rade tým rozhodujúcim faktorom pri odvolaní doterajšieho kormidelníka, určite pri konečnom účtovaní zavážila.
„Obrazom práce trénera je pohľad na tabuľku. S aktuálnym stavom som nebol spokojný ani ja. Výsledky neboli dobré, ale na druhej strane neboli ani dramaticky zlé,“ povedal po rozlúčke s mužstvom dnes už bývalý tréner AS a doplnil: „Postavenie klubu je ale iba odrazom reálneho stavu, v ktorom sa mužstvo nachádza. Platí to v prípade Trenčína, no aj ktoréhokoľvek iného klubu.“
Trénerovi Koníkovi chýbalo po letných odchodoch najmä vystuženie mužstva skúsenejšími hráčmi. „Snažil som sa vyžiadať dvoch alebo troch starších futbalistov. Kabína je mladá, neskúsená a mentálne nezrelá na tak ťažkú súťaž. V tomto smere sme však s vedením k zhode nedospeli,“ povedal stále perspektívny kormidelník. „Generálny manažér mi vyčítal nestotožnenie sa s filozofiou klubu. Z môjho pohľadu bol ale v tomto smere jediný problém. Keď ma oslovili, bavili sme sa o postupe. No potom akoby klub nevedel, či boj o Corgoň ligu je alebo nie je prioritou.“
Máloktorý tréner odchádza od rozrobenej práce s uspokojením. „Práve z tohto dôvodu môžem ťažko hovoriť o pocitoch. Do Trenčína som prichádzal s určitou predstavou. Osobné a ani klubové ciele sa však nenaplnili. Taký je ale trénersky život. Človek to musí nejako vstrebať. Otvorene ale hovorím, že mám čisté svedomie voči klubu aj kabíne. Problém bol inde. Som iný ako vedenie a v tomto sa naše cesty rozchádzali.“