Kruh sa neuzavrel, hoci k tomu bolo tak veľmi blízko. Púchovčania prehrali posledný domáci duel presne pred troma rokmi. Ich súperom bol ŠKP Bratislava, vedený trénerom Vladimírom Koníkom. Odvtedy si náš považský sused pripísal v každom stretnutí pred vlastným publikom minimálne bod. Nedobytná pevnosť sa počas uplynulého víkendu triasla v základoch a opäť bol pri tom Vladimír Koník. Trenčania vyhrávali ešte 12 minút pred koncom 2:0, napokon ale odchádzali z trávnika po remízovom výsledku sklamaní. Aj o nešťastnom zápase AS sme sa pozhovárali s trénerom, ktorý bol na začiatku a mohol byť aj na konci obdivuhodnej púchovskej série.
Vnímali ste pred zápasom skutočnosť, že ste posledným trénerom, ktorý vyhral v Púchove?
„Áno, s Adriánom Guľom sme sa o tom rozprávali. Vtedy to bola podobná situácia ako teraz. S ŠKP sme cestovali do Púchova prerušiť ich dlhú sériu bez domácej prehry. Už v tom čase boli povestní smrtiacimi protiútokmi. Hru mali nastavenú tak, že súperov zdolávali už počas úvodnej polhodiny. V príprave sme sa koncentrovali na to, aby sme ich v rámci vstupnej tridsaťminútovky do ničoho nepustili. Naopak, efektívni sme boli my. Po dvadsiatich minútach sme vyhrávali 2:0. Napokon sme vyhrali 2:1.“
Tento zápas už zapadol prachom dejín. Ten víkendový je ale ešte v čerstvej pamäti... Ako ste ho prežívali na lavičke?
„Po polčase sme síce vyhrávali 1:0, ale v kabíne som hráčov upozorňoval, že sa musíme pokúsiť o druhý zásah. Vedeli sme, že Púchov má silnejšie druhé polčasy a že jeden gól by nám v konečnom dôsledku nemusel stačiť ani na remízu. Boli sme na nich nachystaní. Záver duelu sme prežívali veľmi ťažko. Po našom druhom góle som na hráčov kričal, aby nepoľavovali a aby pokračovali v koncentrovanom výkone. V tom čase som veril, že vyhráme. Domáci ale znížili veľmi skoro. Tento gól bol podľa mňa kľúčový. Výrazne ovplyvnil náš herný prejav v poslednej desaťminútovke. Ich vyrovnávajúci zásah bol o veľkom šťastí na jednej a obrovskej smole na druhej strane."
O dva body sme prišli aj v bezprostrednom závere zápasu so Zlatými Moravcami. Aké ponaučenie ste si z posledných dvoch kôl zobrali?
„Snažíme sa hľadať ponaučenie v každej situácii. Bez ohľadu na to či vyhráme, prehráme alebo remizujeme. Posledné dva nezvládnuté závery zápasov nesiem veľmi ťažko. Myslím si, že sa na nich podpísala aj menšia skúsenosť niektorých hráčov. A samozrejme aj obrovská porcia smoly, ktorá nás v poslednom čase prenasleduje. Veľakrát som si v mysli premietol uvedené okamihy. Nespočetnekrát som sa pýtal sám seba, čo som mal urobiť inak. V Púchove sme po hodine hry nasadili Knappa. Spolu s Horváthom a Ševelom mali vo vypätých situáciách usmerňovať mladších spoluhráčov. Najväčším problémom bolo, že sme nedokázali podržať loptu na súperovej polovici, hoci sme na to mali viacero možností. Namiesto toho sme boli svedkami zbytočného faulu v závere duelu so Zlatými Moravcami ako aj zbytočného rohu v Púchove. Obe tieto štandadky v posledných minútach znamenali vyrovnávacie góly súperov. Bol by som ale nerád, keby moje hodnotenie vyznievalo pesimisticky. Práve naopak. Práve tieto náročné herné situácie môžu byť pre našich mladíkov na nezaplatenie. V týchto okamihoch zbierajú hráči najcennejšie skúsenosti, ktoré budú môcť využiť v prospech klubu v ďalších zápasoch."
Po dvoch zápasoch s infarktovými závermi majú Trenčania voľný víkend. Ako využijete okno vzniknuté po odhlásení sa Podbrezovej zo súťaže?
„Prípravný zápas hrať nebudeme. Všetky ligové súťaže pokračujú vo svojom harmonograme, preto by bol problém nájsť vhodného súpera. Rozhodli sme sa pre rekondičný cyklus, do ktorého budeme vstupovať aj riešením herných situácií. Takmer dvojtýždňové obdobie prípravy budeme smerovať k nasledujúcemu súperovi ako aj k ďalším jesenným stretnutiam. Pri koncoročnom účtovaní chceme mať v porovnaní s tímami ašpirujúcimi na postup čo najprijateľnejšiu pozíciu.“
