Viaceré kluby upozorňovali už pred jej expresným prijatím na možné likvidačné následky. K varovaniam MŠK Žilina, FC Petržalka a FK Inter Bratislava sa pripája aj AS Trenčín. Najmä direktívne nariadenie prírodného trávnatého povrchu na hlavnom ihrisku, ktoré presahuje platné normy UEFA, môžu byť aj pre náš klub značne obmedzujúce. Ak neohrozia samotnú existenciu AS Trenčín, určite výrazne zasiahnu do športovej úrovne.
Je prirodzené, že účastníci Fortuna ligy sú povinný zvyšovať kvalitu infraštruktúry. Z pohľadu komercionalizácie a napredovania slovenského futbalu ide o nevyhnutný krok. Minimálne veľké, tradičné a ambiciózne kluby s predpokladom hrať v pohárovej Európe, musia akceptovať tento trend. Vďaka majiteľom a za pomoci štátnych dotácií sa tak aj deje.
Nová smernica však prináša aj menej logické kroky, ktorých racionalita je rovnako pochybná ako proces prijatia novej smernice. Na likvidačný charakter upozornil aj najväčší dodávateľ pre všetky slovenské futbalové reprezentácie MŠK Žilina. Klub AS Trenčín sa pripája k pohľadu žilinského klubu nielen preto, že práve naše dva kluby dodali v minulom ročníku do reprezentačných tímov 73 futbalistov. Máme priamu skúsenosť s umelými trávnatými povrchmi a sme hlavným investorom nielen nového futbalového štadióna v Trenčíne. Klub preinvestoval už viac ako 1,5 milióna eur do zázemia akadémie, na ktorej prácu logicky nadväzuje smerovanie celého klubu.
Výstavba infraštruktúry je iba prvým krokom k fungovaniu nových štadiónov. Nasledovať bude snaha klubov o vyrovnanú dennú réžiu a finančnú udržateľnosť. Zvládnuť prevádzku nového stánku bude nesmierne náročná úloha pokiaľ klub nebude pravidelným účastníkom európskych pohárov. To napriek našim ambíciám a schopnostiam nebude možné každoročne.
Práve z tohto dôvodu sme sa stali kritikom pre nás nezmyselného diktátu prírodnej trávy. Doposiaľ nebol tento bod na žiadnom fóre racionálne vysvetlený a dostatočne erudovane argumentačne odôvodnený, čo jednoznačne dokazuje argumentácia MŠK Žilina.
Hovoríme o porovnateľnej finančnej náročnosti na údržbu prírodnej a umelej trávnatej plochy. Reálne skúsenosti z uzavretých arén však hovoria o opaku. FC Kodaň mení svoj trávnik minimálne dvakrát ročne. Koľkokrát môžete využiť prírodný trávnik v rámci tréningového procesu? Koľko zápasov mládežníckych družstiev odohráte v priebehu mesiaca na hlavnej ploche? Bude si môcť klub AS Trenčín dovoliť zorganizovať trojdňový turnaj „This is my sen“ za účasti SSC Neapol, AS Rím, Juventus Turín, West Ham United alebo Valencia CF na hlavnom štadióne? Alebo sa tento turnaj stane pre náš klub luxusom, keďže si nebudeme môcť dovoliť riskovať desaťtisícové až stotisícové škody?
V dĺžke sezóny a počte zápasov sa chceme vyrovnať vyspelým ligám. Túžime začať v polovici februára a končiť tesne pred Vianocami. V akom stave sú terény každoročne v tomto období? Spomeňme si na štart nedávnej jari v Nitre a Zlatých Moravciach.
Pre skutočných znalcov daného problému je jasné, že sled podobných otázok je takmer nekonečný. Mnohým však nie je jasné, že pri prvom decembrovom snehu vám vyhrievanie prírodnej trávy nepomôže, pokiaľ nekúrite dva týždne pred prvými mrazmi a nepokračujete s postupným ochladzovaním rovnako dlhý čas, nemusíte vykurovanie ani spúšťať. Tráva by totiž tento proces neprežila.
Rozhodli sme o veľmi drahom luxuse, ktorý nemá žiaden vplyv na kvalitu a napredovanie futbalu. Zakázanie umelých plôch je rovnako nezmyselné ako keby sme prijali nariadenie o vyhrievaní tribún počas ligových stretnutí. Hoci práve takéto rozhodnutie zvyšuje atraktivitu futbalu pre fanúšikov. Čo ich priláka okrem kvalitného športového zážitku? Komfort, ktorý poskytujú zahraničné arény. Tie však majú vo veľa prípadoch vyhrievané tribúny. Nezdá sa vám práve táto investícia logickejšia?
Hľadať nasledovania hodné príklady a inšpiráciu môžeme kdekoľvek. V Anglicku, Česku, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku, Maďarsku a dokonca aj v Tanzánii, Vietname alebo Keni. Vždy však musíme vychádzať z našej denno-dennej reality. Nielen slepo nasledovať iných. To, čo funguje v Rusku, Švajčiarsku alebo Česku, môže byť realizovateľné aj u nás, ale naše kroky by mali mať v sebe aj zmysel pre realitu a potrebné „ratio“.
Kluby a ich majitelia generujú majoritnú časť finančných zdrojov pre život ligových tímov a nosných futbalových akadémií na Slovensku. Preto, ak chce mať Žilina umelú trávnatú plochu a vidí v tom svoje benefity, malo by byť jej rozhodnutie autonómne v rámci pravidiel UEFA. Ak sa pod Dubňom rozhodnú zmeniť trávnik na prírodný, taktiež by malo ísť o rozhodnutie vedenia a trénerskej rady MŠK. Ak chcú mať v Nitre, Zlatých Moravciach, Michalovciach alebo Ružomberku prírodný trávnik, nikto im v tom nemal brániť. Musia si však uvedomiť, že plocha musí byť stopercentná od februára do polovice decembra. Bez výnimky!
Doposiaľ nezaznelo, prečo vôbec vznikla táto „diskusia“. Ani to, prečo prišlo k expresne rýchlemu rozhodnutiu? Pre nás je nepochopiteľné, že impulzom je prevencia, aby sa Prešov, Michalovce alebo iné kluby nepridali na stranu Žiliny a Trenčína.
Skúsme hľadať silu a energiu na kvalitnejšiu mediálnu propagáciu futbalu ako produktu. Hľadajme viac prostriedkov na vzdelávanie trénerov, funkcionárov a hráčov. Pripravme spoločne koncepciu rozvoja jednotlivca v reprezentácií a v kluboch v rámci mládežníckych kategórií, aby sme neplakali nad tým, že nemáme hrotového útočníka alebo pravého obrancu. Okrem rozvoja infraštruktúry, sú podľa nás práve toto nosné témy pre rozvoj a napredovanie slovenského futbalu.
Rešpektovať rozhodnutie VV SFZ je pre nás záväzné a budeme sa ho snažiť naplniť. Je však našou povinnosťou, aby sme upozornili futbalovú a športovú verejnosť na nepodstatné a neprofesionálne rozhodnutia. Chceme, aby slovenský futbal napredoval na základe odbornej a argumentačnej diskusie, ktorá tentoraz neprišla.
