Po zápase Trenčín – Dubnica mu do reči príliš nebolo. Napriek tomu, že práve jeho premenená jedenástka v závere stretnutia znamenala aspoň bod pre domáci tím. Smutný Milan Mičenec triedil pozápasové myšlienky ťažko. Napriek sklamaniu ochotne pristúpil na rozhovor.
Mužstvo pôsobilo na ihrisku mdlým dojmom. Prečo?
"Problém je v našich hlavách. Opäť sme dostali prvý gól, museli sme doťahovať. Vzápätí sme inkasovali znova a zasa sme museli vrhnúť všetky sily do vyrovnávania. Naša psychika sa dostávala pod veľký tlak."
V považskom derby domáca obrana horela. Súhlasíte?
"Áno. Csaba vzadu jednoznačne chýbal. S Kleščíkom sme vytvorili novú stopérsku dvojicu. Chýbala nám zohranosť. Obrana bola deravá. Najmä v prvom polčase sme mali šťastie, že to Dubnica nevyužila. V druhej časti hry sme už toľko šťastia nemali. Po chybách sme dostali dva góly."
Trenčín sa trápil. Chvíľu to dokonca vyzeralo na ďalšiu domácu prehru. Remízové vykúpenie prišlo po Adámikovej ruke, krátko pred koncom duelu. Vaše pocity pred jedenástkou?
"Loptu som si zobral bez váhania. Veril som si."
Po krátkom čase ste dostali späť kapitánsku pásku. Bola to súčasť taktických zmien pred dôležitým stretnutím?
"Pred zápasom nám tréner oznámil, že útočník by nemal byť kapitánom. A Csaba hral na hrote. Kapitánska páska by mala podľa názoru Roba McDonalda patriť hráčovi z defenzívy. Obrancovia majú predsa len lepší prehľad ako ofenzívny členovia zostavy. Ak sa Csaba vráti dozadu, pásku dostane späť."
