Po zápase 6. kola Corgoň ligy proti Spartaku Trnava sme v anglickej sekcii našej/vašej stránky priniesli obsiahlu spoveď trénera Roba McDonalda. Fanúšikovia trenčianskeho AS na jeho úprimný postoj zareagovali a s odstupom času vďaka ich iniciatíve prinášame preklad, za ktorý ďakujeme Forrestovi.
Od prvého vystúpenia na pôde majstra sme nečakali, že pôjde o ľahký zápas. Mohli sme zvoliť obranný systém založený na pokrývaní našej šestnástky a prehrať možno 0:3 alebo 0:4, ale rozhodol som sa pre útočnú taktiku s otvorenou hrou. Súper nás za to podľa očakávania potrestal, ale na druhej strane sme si vytvorili štyri dobré príležitosti a strelili gól. Bol to môj odkaz Slovensku, v ktorom som chcel naznačiť, že plánujeme hrať útočný futbal. Taktiež bolo dôležité ukázať mojim hráčom, že sme schopní niečo dokázať, keď vieme útočiť a vytvárať si šance proti tak skvelému tímu ako je Žilina. Napriek prehre 1:7 média ocenili náš prístup k zápasu a pozičnú hru.
Prvý domáci zápas sme hrali s Banskou Bystricou. Po predvedenej hre v Žiline sme verili, že môžeme vyhrať. Nehrali sme zle, ale do vedenia sa dostal súper po krásnom priamom kope. Odhodlal som sa k niekoľkým takticky riskantným zmenám, ktoré ako tréner musíte niekedy zvoliť. Nie vždy dopadnú šťastne. Napokon sme nemali šťastie a prehrali 0:3. Nezaslúžene, pretože stále verím, že sme boli lepším tímom ako Banská Bystrica, ale ukazovateľ skóre hovoril o inom.
Proti Artmedii na jej trávniku som sa rozhodol zmeniť taktiku. Bolo by hlúpe, po desiatich inkasovaných góloch v dvoch zápasoch, ponechávať príliš otvorený priestor. Vrátili sme sa k dvom tvoriacim záložníkom. Taktiež obrana sa posunula o 10 metrov dozadu. Snažili sme sa ponechať všetko veľmi ucelené. Po desiatich minútach druhej polovice sme sa dostali do vedenia 2:0, čo všetkých prekvapilo. Keby Doubek premenil svoju ďalšiu obrovskú šancu hlavou alebo Hlohovský svoj samostatný nájazd priamo na brankára, tak sme mohli zdolať druhý najlepší tím Slovenska na jeho vlastnom trávniku. Napokon sme prehrali po góloch v závere 2:3. Napriek tomu mužstvo zaslúžene dostalo veľa chvály za svoj výkon a súčinnosť. Práve súčinnosť mužstva bola podľa mňa odrazovým bodom k zmene taktiky, ale taktiež významná pre tímový duch. Opäť sme síce dostali hlúpe, lacné góly, ale dokázali sme si, že vieme hrať vyrovnanú partiu aj so súperom takého zvučného mena.
V nasledujúcom zápase sme doma privítali Senec a museli sme vyhrať. Senec v prvej polovici zápasu nevystrelil na našu bránu. My sme si vytvorili množstvo šancí, ale žiadnu z nich sme nedokázali premeniť na gól. Hlohovský sa skvelým pohybom dostal do šestnástky, nasledoval faul a prvá penalta v sezóne. Mičenec sa s pokojom postavil k lopte a s prehľadom skóroval - viedli sme zaslúžene 1:0. Sencu sa podarilo vďaka veľkému šťastiu vyrovnať a vyzeralo to na deľbu bodov. Filipovi sa však v nadstavenom čase podarilo streliť náš víťazný gól. Každý si mohol vychutnať radosť a oslavy, ktoré nasledovali a ja musím zvlášť poďakovať fanúšikom, ktorí stáli pri mužstve počas celého dobíjania seneckej brány, ktoré napokon viedlo k víťaznému gólu. Získali sme naše prvé a veľmi dôležité tri body a iba raz inkasovali.
Prvé dva zápasy na ihriskách súperov sme hrali na ihriskách dvoch najsilnejších tímov ligy. Následne sme cestovali do Bratislavy na Slovan, ktorý je pravdepodobne tretím najlepším mužstvom ligy. Ponechali sme rovnakú taktiku ako na Artmedii, avšak už po štyroch minútach sme po rohu a následnej hlavičke prehrávali. Prvých 20 minút sme odohrali veľmi vlažne, až potom sa mužstvo začínalo dostávať späť do zápasu. Druhý polčas sme boli veľmi nebezpeční, efektívnou hrou sme si vypracovali pár šancí a napokon strelil Kamenský vyrovnávajúci gól po veľmi dobrej práci Filipa Hlohovského. Mali sme možnosť streliť aj druhý gól a prípadne si odniesť všetky tri body, ale napokon inkasujeme v poslednej minúte zápasu po rozporuplno priamom kope. Predchádzalo mu neodpískanie zrejmého ofsajdu, ale na fakte, že sme prehrali 1:2 sa už nič nezmení. Po zápase opäť chvála za predvedenú hru. Smútok však bol pochopiteľný, bod sme si zaslúžili.
Vzhľadom na zmenu taktiky, rýchly a účinný futbal, sme si trúfali na víťazstvo proti Trnave. V parádnej atmosfére (chcem týmto všetkým poďakovať) sme odohrali náš najhorší polčas pri mojom pôsobení pri mužstve. Nebolo to tým, žeby chalani nedreli. Oni sa vždy snažia hrať jeden za druhého, ale neboli sme dostatočne agresívni a tvrdí v súbojoch a keď dáte súperovi ako Trnava trochu času a priestoru, tak to dokáže hneď využiť. Tak sa aj stalo a v priebehu 20 minút sme dostali dva veľmi nepríjemné góly, čo Trnavu posadilo na koňa a my sme ostali zaskočení. V druhom polčase sme však mali skvelých 15 minút, keď sme hrali veľmi nátlakovo na súperovej polovici, ale kvôli zlej finálnej prihrávke a strelám mimo brány sa nám nepodarilo skórovať. Prehrali sme ďalší extrémne dôležitý zápas, čo určite nepomáhalo morálke v tíme, ale taktiež je nám to ľúto kvôli fantastickým divákom, ktorí nás podporovali.
Takže, tvrdá realita ukázala, že zo šiestich zápasov sme mali jedinú výhru a päť prehier. Priznávam, že dostávame veľa zbytočných gólov, ale taktiež sme si vypracovali veľa šancí, ktoré sme jednoducho mali premeniť. Ukázali sme TOP tímom, že pre nich nebude ľahké nás poraziť a presvedčivo sme porazili Senec, aj keď len tesným skóre 2:1.
Každý vidí, že máme mladý tím a majiteľ klubu razí myšlienku dávať priestor mladým talentom a odchovancom Trenčína. V tíme hrá momentálne päť dorastencov, ktorí prišli z našich mládežníckych mužstiev. Verím, že niektorí z nich majú pred sebou sľubnú kariéru aj vďaka silovému tréningu, ktorý sme zaviedli (za čo by som chcel veľmi poďakovať klubu Herkules na krytej plavárni za poskytnutie ich zariadení každý pondelok a stredu). Ďalšími faktormi tvrdej práce s hráčmi sú rýchlostný tréning, ktorý nasleduje po silovom, špeciálna strava, kde sú hráčom podávané špeciálne doplnky výživy, technický a taktický tréning, ktorý je používaný v Holandsku a ako každý vie, Holandsko je krajina, ktorá miluje útočnú hru. Jednoducho, o futbalistov je skvele postarané a ich budúcnosť vyzerá veľmi nádejne.
Mojou hlavnou výzvou je formovať hráčsku mentalitu, pretože tá bola doteraz založená na bránení a tréningy neboli dostatočne dynamické, čo sa ukázalo aj v samotných zápasoch. Je to dlhý proces, ktorý stojí veľa času a energie a hráči si už uvedomili, čo sa od nich očakáva a čo je nevyhnutné k úspechu profesionálneho futbalistu. Trúfam si povedať, že viem, o čom hovorím, vzhľadom k mojim hráčskym skúsenostiam na vysokej úrovni v Holandsku, Anglicku a Portugalsku.
Chcem apelovať na našich sponzorov, fanúšikov a členov klubu, aby dali tímu trochu času a podporili ho. Jozef Vengloš, Jozef Barmoš a veľa ďalších významných ľudí slovenského futbalu mi povedali, že sa im veľmi páči sledovať náš atraktívny, útočný futbal a verte mi, že odmena za tento štýl hry príde. Takže prosím, zostaňte verní v podpore nášho mladého, talentovaného tímu a my spravíme všetko pre obrat vo výsledkoch, pretože aj pre hráčov nie je žiadna zábava hrať každý zápas atraktívne a prehrávať. Verte, že aj oni chcú úspech. Presvedčil ma o tom pohľad v šatni na ich tváre po zápase s Trnavou.
Taktiež chcem poďakovať všetkým ľuďom v klube, ktorí pracujú veľmi tvrdo a spoločnými silami chcú pomôcť klubu napredovať. To platí pre dámy z práčovne aj pre pánov z dozornej rady.
Pevne verím, že AS Trenčín má pred sebou skvelú budúcnosť a je len na nás presvedčiť vás, že to dokážeme.
Rob McDonald
