Dvojica bývalých Trenčanov sa v utorok predstavila v úvodných dvoch prípravných stretnutiach pred štartom jarnej časti sezóny v drese českého druholigistu z Třinca. Jeden z nich je pamätníkom tých úspešnejších časov, keď klub vystupoval ešte pod hlavičkou Ozety Dukla a druhý už zažil éru holandského majiteľa klubu Tschen LaLinga.
Brankár Martin Lipčák aj útočník Martin Doubek patria medzi opory severomoravského klubu a rovnako sa prezentovali aj na trenčianskej umelej tráve. Pokiaľ Lipčák vychytal v prvom dvojice duelov nulu, Doubek vsietil v druhom zápase jeden z dvoch gólov svojho mužstva.
Doubek sleduje dianie v Trenčíne prostredníctvom stránky
Doubek patril počas svojho účinkovania v Trenčíne medzi najzaujímavejšie zjavy. Z talóna vyťahoval jeden veselý príbeh za druhým. Nuda s ním rozhodne nebola. Ak povedal „hoši, hoši, jenom plácnu“, každému bolo jasné že, zo sympatického Moravana opäť vypadne jedna z nespočetných historiek. Keď pred rokom opúšťal Trenčín, všetci mu priali veľa úspechov. Mnohým ostalo pri podávaní si rúk tak trošku clivo. Z kabíny odišiel človek, ktorého mali pre jeho prirodzený zmysel pre humor a čistú dušu, všetci radi. Aj preto sa na neho pred prvým prípravným zápasom s Třincom všetci tešili.
„Prvého som stretol hospodára Mira Smolku. Potom som diskutoval so Šebekom, Kasálkom, Volešákom a Kleščíkom. Postupne prichádzali aj ostatní,“ rozhovoril sa súčasný hrotový hráč moravského druholigistu. Diskusia medzi bývalými spoluhráčmi bola pomerne jednostranná. Martin rozprával, ostatní ho so širokými úsmevmi na tvárach sledovali. „Do Trenčína som sa veľmi tešil. Pociťoval som akúsi nostalgiu. V minulosti som tu prežil pekné chvíle. Bolo tu super. Spoznal som tu veľa srdečných a dobrých ľudí,“ vyznal sa zo vzťahu k svojmu bývalému pôsobisku Doubek.
„S chalanmi síce ostávam v občasnom kontakte, ale priznám sa, žiadna sláva to nie je. Občas zatelefonujem Volešákovi a Kasálkovi,“ zamýšľa sa tridsaťdvaročný hrotový hráč. Dianie vo futbalovom Trenčíne mu ale zďaleka cudzie nie je: „Pravidelne navštevujem vašu stránku. Oceňujem sekciu videá. Vďaka množstvu internetových informácií, mám celkom dobrý prehľad o dianí v klube. Potešil ma veľký prestup Csabu Horvátha do Den Haagu. Je to správny chalan a skvelý futbalista. Veľmi mu to prajem. Najväčším prekvapením je pre mňa prerod Jura Križka z útočníka na obrancu. Podľa dostupných správ sa mu na tomto poste darí výborne.“
Debata s veselým futbalistom plynula ako voda. Pri odchode do šatne sa ešte pristavil pri skupinke hráčov AS. „Hoši, hoši, jenom plácnu“ a opäť začal vyťahovať zážitky spojené s Trenčínom. Po pripomenutí si heroického barážového víťazstva v Močenku 3:0, o ktoré sa pričinil dvoma gólmi a jednou asistenciou, si podal s Trenčanmi ruku a šiel sa nachystať na prípravný zápas.
Lipčák spomína na Trenčín iba v dobrom
Rovnako tie najlepšie spomienky má na pôsobenie pod Čákovým hradom aj Martin Lipčák. Trenčiansky dres začal obliekať počas základnej vojenskej služby a na Považí strávil šesť rokov. Počas ďalších sezón sa vracal na štadión na Sihoti ako súper. „Naposledy to bolo s Trnavou v roku 2005. Takže som tu nehral možno štyri alebo päť rokov,“ povedal skúsený brankár.
Takmer každý z pamätníkov lepších čias v novodobej ére trenčianskeho futbalu si pamätá smútok fanúšikov pri jeho odchode do Petržalky. Možno už iba zopár zasvätených vie, že tu bola niekoľkokrát šanca na jeho návrat. „Bolo to tak, ale napokon to ani raz nevyšlo. Posledné rokovania boli dokonca v lete pred štartom aktuálnej sezóny. Bol som v kontakte s trénerom Galádom aj manažérom Rybníčkom. Ani neviem na čom to napokon stroskotalo. Vždy sa sem však rád vraciam. Na svoje pôsobenie v Trenčíne mám iba dobré spomienky,“ nechal sa počuť Lipčák.
Ani na svoje účinkovanie v meste ľadového hokeja a ocele sa však nesťažuje. Dokonca ho prirovnal k rokom stráveným na Považí: „Hoci nám záver jesene celkom nevyšiel, som momentálne spokojný s výkonmi aj účinkovaním klubu. V lete som predĺžil kontrakt o dva roky. Je tu obojstranná súhra. Myslím si, že naposledy som bol takto v pohode ešte v Trenčíne.“