Ortuť na teplomere sa v týchto dňoch pohybuje na nepríjemne nízkych hodnotách. Mráz sa neľútostne zakráda pod kožu. Nepomáhajú ani najteplejšie doplnky oblečenia. Futbalisti AS Trenčín napriek arktickým podmienkam trávia neraz viac ako štyri hodiny denne vonku. Hoci by sa na prvý pohľad zdalo, že ich tuhá zima zmrazí, oni naopak schádzajú z tréningov do vykúrených útrob štadióna ustatí a spotení.
Je to určite jedna z najchladnejších príprav za posledné roky. Vrtochy pani Zimy ale futbalisti AS Trenčín zvládajú bez väčších problémov. Zmeny v naplánovanej príprave sú minimálne. „Zatiaľ sme na počasie reagovali iba nepatrne. Jedny ranné testy sme preložili na popoludnie a začiatok prvých tréningov sme presunuli z 9.00 na 10.00 h. Hráčom však dávame také tréningy, aby na chlad nemali ani len pomyslenia. Kombinujeme kondičnú prípravu so zápasovou praxou. A či je zima mne? Hoci sa z ďaleka nepohybujem tak intenzívne ako moji zverenci, chlad nepociťujem. Maximálne sa totiž sústredím na tréning,“ odohnal ľadové myšlienky po prvom pondelkovom tréningu tréner Ivan Galád.
S klesajúcou ortuťou na stupnici teplomera pribúda práca masérovi Jozefovi Liškovi. V treskúcej zime je o jeho výborný čajík oveľa väčší záujem ako inokedy. „Odhadujem, že každý z chalanov vypije počas tréningu takmer liter čaju. Po tréningu majú hráči navyše nachystaný špeciálny energetický nápoj - Fitshape,“ ukázal prstom na viac ako dvadsať nachystaných pohárov dobrú náladu rozdávajúci masér. Do debaty o pitnom režime sa zapojil aj Martin Kasálek. Ako študent trénerstva na brnianskej FTVŠ si nespomína, že by sa na prednáškach venovali aj špeciálnym tréningovým plánom v ľadovom počasí: „Možno sme preberali špeciálnu prípravu v chladných podmienkach, ale to som asi chýbal. Nespomínam si,“ usmieva sa vysoký ľavý obranca a s vážnejším výrazom v tvári pokračuje: „V týchto hraničných teplotách nie je príliš vhodné konzumovať veľa horúceho čaju. Kontrast medzi ľadovým vzduchom a páliacim nápojom môže byť nebezpečný. Trénoval som už aj vo vyšších mrazoch, ale že by som vyhľadával práve takúto klímu, to sa povedať nedá.“
Svoje si na zmrazenej tráve užijú aj brankári. „Nie, zima mi nie je. Len to strašne bolí. Zakaždým, keď sa hodím na ľadový trávnik, cítim doslova každý jeho centimeter štvorcový. A keďže trénujeme skutočne tvrdo, vrhám sa na zem viac ako dosť,“ prezrádza brankárske útrapy z mrazivého štadióna Miloš Volešák. „Na sústredeniach v Tatrách sme zažili už aj väčšiu zimu. V takomto počasí sa dýcha oveľa ťažšie ako inokedy. Dá sa to ale vydržať. Len si treba na seba dávať väčší pozor ako inokedy,“ pridáva názor Marek Bubenko.
Nevľúdna klíma je špecifickou kapitolou najmä pre Argentínčanov. „Keď sme odlietali z Buenos Aires, teplomer ukazoval +34 stupňov. O niekoľko hodín neskôr sme vystupovali na letisku vo Schwechate. Okrem časového posunu nás čakal ďalší šok. Bolo mínus šestnásť. Rozdiel neuveriteľných 50 stupňov nám dal poriadne zabrať. Dúfam ale, že aklimatizáciu máme úspešne za sebou. Napriek tomu verím, že teploty v najbližších dňoch predsa len vystúpia bližšie k nule,“ opisuje nevídaný teplotný skok David Depetris. Jeho krajan Aldo Báez patril počas celej minuloročnej zimy medzi najväčších otužilcov. Nohy mu počas tréningov chránili iba štucne a trenírky. Teraz je zababušený až po krk. „To sa nedá porovnať. Je oveľa chladnejšie ako pred rokom. Ešte nikdy som v takýchto podmienkach netrénoval. Ale nevadí mi to. Chlad nás všetkých núti behať viac, aby nám nebola zima,“ hľadá výhody v počasí tvrdý stredopoliar. Oveľa horšie znáša záporné teplotné hodnoty Diego Calgaro. Počas tréningu sa rozkašľal takým intenzívnym spôsobom, že ho tréneri radšej poslali do šatne.
