Lenže osud to chcel inak. Na tréningu si privodil nešťastné zranenie a namiesto odchodu za Stanislavom Lobotkom a Ramónom prišla na rad operácia. „Zranenie som si v podstate privodil sám. Poranil som si predný krížny väz v kolene tak nešťastne, že iné východisko ako operácia neprichádzalo do úvahy,“ povedal Milan Rundič.

Niekdajší mládežnícky reprezentant Srbska absolvoval chirurgický zákrok v Belgicku. Následne väčšinu času strávil doma v Srbsku, aby sa koncom apríla vrátil do Trenčína. „Operácia bola najlepším variantom. Som spokojný s týmto rozhodnutím. Ubehlo dva a pol mesiaca. Cítim sa dobre, len stále nemôžem behať. Podľa predpokladov by som sa na ihrisko mal vrátiť v auguste alebo septembri,“ pokračoval belehradský rodák.

Z toho, že mu prestup do popredného dánskeho klubu napokon nevyšiel, hlavu nevešia. Ako sám hovorí, bol to osud. „Nevadí, aj to sa v živote stáva. Aj zlé veci ma posúvajú ďalej. Taký už býva život. Snažil som sa byť vnútorne silný a zvládnuť situáciu v hlave.“

V závere apríla opäť zavítal do kabíny prvého tímu. V dôležitých zápasoch záveru sezóny chcel byť spolu s tímom. Hoci mu skrinku obsadil Stefan Maierhofer, na dobrej nálade mu to neubralo. „Už som sa nemohol dočkať, kedy budem opäť v kabíne. Na posledné zápasy som chcel ešte zlepšiť vynikajúcu atmosféru v tíme. Napriek tomu, že som nemohol byť priamo na ihrisku, víťazstvo v pohári ako aj vo Fortuna lige, som si užil naplno,“ dodal na záver Rundič.