„Najradšej som na ihrisku. Tribúna mi veľmi nesedí,“ pousmial sa belehradský rodák a pokračoval: „Rozhodne nepatrím k zákerným hráčom, dokonca som predtým nemal ani kartové tresty. Čo už, stalo sa. Je to za mnou.“

V zadných radoch po týždňovej odmlke opäť dokázal kraľovať. Síce nebezpečných útokov zo strany Zemplína veľa nebolo, niekoľko nepríjemných momentov sa predsa len našlo. „Dovolím si tvrdiť, že sme zápas zvládli. Do polčasu sa nám podarilo streliť gól, čo bolo veľmi dôležité. V závere sme ešte potvrdili vedenie. Boli sme trpezliví, čo pri defenzívnej hre súpera bolo rozhodujúce,“ prízvukoval Rudnič.

Súper sa podobne ako väčšina tímov zabarikádoval na vlastnej polovici a bolo veľmi náročné narúšať jeho defenzívnu líniu. Zapájať sa do ofenzívy o to viac museli aj stopéri. „S Kleščom sa snažíme v podobných prípadoch čo najviac podporovať útok, no stále máme na pamäti, že musíme myslieť na zadné vrátka. Veď sme poslední,“ dodal dvadsaťtriročný Srb.

Hostia sa z obrannej ulity vytiahli až v samom závere, keď Mensahova strela otriasla konštrukciou Šemrincovej brány. „V podstate sa nedostali do vyloženej šance. Aj Mensahova strela do brvna bola tečovaná. Až posledných päť minút boli vpredu nebezpeční, no všetko sme si dokázali postrážiť,“ zakončil rozhovor Rundič.