Jedným z hostí konferencie Trendu a nášho denníka Športový manažment 2015, ktorý sa venoval téme „Ako neprerábať v športe?“, bol predseda predstavenstva a generálny manažér AS Trenčín Róbert Rybníček.
Na konferencii ste vo svojom vystúpení spomenuli, že holandský majiteľ AS Trenčín Tscheu La Ling vám zmenil nazeranie na futbal a veci okolo neho. Bola to až taká dramatická zmena oproti tomu, na čo ste boli zvyknutý?
„Áno. Skúste si predstaviť, že fungujete šesť rokov v určitom móde, máte prácu rád a ste presvedčený, že to robíte správne...Je to šok. Všetky veci, ktoré chcel transplantovať a preniesť k nám, sa mi, z pohľadu mentality a prostredia, v ktorom som vyrastal, zdali neuskutočniteľné.“
Musel vás La Ling presviedčať o svojej ceste?
„Vravel mi – ver mi a keď mi budeš veriť, budeme úspešní. Z rozhovorov s ním som stále viac chápal, o čo mu ide a začalo to pre mňa byť zaujímavé.“
O čo najviac išlo? O smerovanie klubu, o veci okolo, o herný štýl?
„O filozofiu. O prístup. Opýtal sa ma, ako nastupujete do zápasu? Čo ako? Chceme vyhrať. Nie, povedal mi, vy keď nastupujete na trávnik, vy nechcete v prvom rade dostať gól. Vy predovšetkým nechcete inkasovať, chcete ubrániť výsledok a spoliehate sa na to, že nejaký gól dáte. Vezmite si to inak. Akých hráčov, žiaľ, na Slovensku do veľkej miery vychováme? Obrancov, defenzívnych stredopoliarov. Defenzívne typy. Strašne málo útočníkov. Vychádza to z mentality národa. La Ling mi hovoril - my musíme naučiť hráčov, že oni majú dať gól a keď inkasujú, tak fajn, musia streliť ešte ďalší. Inak sa nenaučia hrať útočný futbal, držať loptu, hrať vysoký presing, získavať loptu v čo najvyššej zóne. Hráči musia využívať to, čo majú natrénované a musia si veriť. Iba tak si vybudujú víťaznú mentalitu. Ak to nepríde, dosiahnuť úspech bude ťažké. Tie slová boli logické, len som si nevedel predstaviť, ako to reálne uskutočniť.“
Pristavme sa pri jednom období. La Ling mal smelé ciele, ibaže Trenčín hral pod vedením Roba McDonalda naivný futbal, dostával všade výprasky a spadol do druhej ligy. Čo vtedy? Verili ste? Veď každý čakal len na to, kedy Holanďan odíde...
„To bol pre mňa prvý silný moment. Bol to obrovský emočný neúspech, ktorý nikto nevedel stráviť, vrátane ľudí okolo futbalu a fanúšikov. Tscheu mi vtedy povedal – neboj sa, ideme ďalej, takto to má byť. Videl som, že mu o niečo ide a že to skutočne vníma inak, tak, ako to deklaruje. Vydržalo to dodnes a som mu vďačný.“
On zmenil vás, ako ste hovorili, ale zmenil sa aj on?
„Áno. Pochopil, kde je a musel poľaviť zo svojich príliš rýchlych očakávaní. Jednak išlo o prostredie, jednak o obdobie – prichádzal v období konjunktúry, keď všetko šliapalo, nasledovala však kríza, keď zlyhali niektoré iné projekty a malo to svoj vplyv.“
Pred príchodom La Linga ste boli 90-percentným akcionárom AS Trenčín. Teraz sú percentá ako podelené?
„La Ling so svojím obchodným partnerom majú po 40%, teda spolu 80, ja a mesto Trenčín po desať percent.“
Hodnota klubu sa určite zvýšila...
„Je diametrálne odlišná, ako keď ho La Ling kupoval. Veľmi sa zmenila.“
Desaťnásobne, dvadsaťnásobne?
„Možno až stonásobne.“
Biele dresy, červený pruh, to je o La Lingovi?
„V akom zmysle?“
Či to má niečo spoločné s Ajaxom...
„Á, to nie. Treba však priznať, že La Ling je spätý s Ajaxom a stále je naň napojený. Vyrastal tam, prežil veľkú časť kariéry, má tento klub rád. A mrzí ho, že Ajax v posledných rokoch stratil trochu svoju tvár, ktorú mal predtým veľmi výraznú. Pre nás je Ajax záchytným bodom, chceli by sme s ním ďalej spolupracovať. Vychovávajú mladých hráčov, majú veľa talentov. Dnes však aj my môžeme Ajaxu poskytnúť viac ako predtým a verím, že to využijú a podpíšeme s nimi novú zmluvu o spolupráci.“
Vnímajú vás v Ajaxe inak ako pred pár rokmi?
„V tomto nastal obrovský posun. V posledných mesiacoch vyšlo v Holandsku v popredných denníkoch a časopisoch niekoľko článkov o Trenčíne a o projekte La Linga. Rozpráva sa o nás, čo nám pomáha pri zvyšovaní reklamnej hodnoty klubu a aj pri predaji hráčov.“
V úvodnej videoprezentácii na konferencii ste mali pasáž, v ktorej boli tí, s ktorými ste sa rozlúčili. Bolo naznačené, že to boli ťažké odchody a klub ich predsa ustál. Hneď prvou tvárou v projekcii bol Adrián Guľa. Ako sa vnímal jeho odchod do Žiliny vo vašom klube?
„Bola to silná emócia. Nepočítali sme s tým a klub mal s Adriánom Guľom plány na ďalšie roky. Tam som však opäť pocítil, čo znamená skutočný systém. Že je to o klube, nie o Adriánovi, hoci vonku sa to možno vnímalo takto. Guľa bol veľmi silnou súčasťou toho, čo sa v klube robilo. Ťažili sme z tejto filozofie a systému, pretože sme vytiahli Maťa Ševelu, ktorý je tiež vážnym nositeľom toho, čo v klube robíme. Ale, podotýkam, tiež je len súčasťou. Ak odíde on, zas budeme musieť niekoho nájsť. Nebude to ľahké a nechcem to zľahčovať, pretože obaja tréneri sú svojím spôsobom výnimoční ľudia. Ale nie je to postavené len na nich. Jednotlivci netvoria kolektív, tím tvorí individuality a bez funkčnosti systému nemá jedinec šancu.“
Ak by sa z hráčov, ktorí z Trenčína odišli, postavila jedenástka, získala by možno titul. Ktorý odchod ste prežívali zvlášť intenzívne?
„Zo začiatku každý jeden. Potom sme videli, že sme síce niekoho stratili, ale zároveň sme vzápätí boli o trošku lepší. Negatívne sme vnímali odchody Diaza a Salinasa, ktorí od nás doslova ušli, inak to boli úspešné príbehy, ktoré ďalej pokračujú. Teší nás, že zahraniční hráči, ktorí tu strávili isté obdobie ako David Depetris, alebo len rok ako Moses Simon, majú k mestu a klubu vytvorené väzby. Doteraz sa vyjadrujú kladne, na čo sme hrdí. To je náš odkaz. My sme urobili niečo pre nich, oni pre nás. Vtedy to má význam.“
Spomínali ste Diaza a Salinasa. Je ťažké strážiť si hráčov? Trenčín je teraz sledovaný...
„Je veľmi ťažké strážiť si ich, ale ešte ťažšie presvedčiť ich o tom, že klub pracuje pre nich a oni to klubu majú vrátiť. Na Slovensku je to tak, že hráč vníma klub takto: plaťte mi a mne je jedno, kedy odídem. Takto to vníma 80% hráčov. My sa snažíme presadiť aj klubizmus, pričom je jedno, či ide o Trenčana alebo zahraničného hráča. Darí sa nám to, čoho dôkazom je, že hráčov predávame, že nám neutekajú, že im umožňujeme rásť v kariére a oni sa zároveň revanšujú klubu.“
Najvyššie sumy za prestupy hráčov z AS Trenčín boli 1,7 milióna eur a 1,6 milióna eur. Jedným je Fanendo Adi v prípade prestupu do FC Kodaň a druhým?
„František Kubík.“
Čo vám ukazujú sumy za predaj hráčov?
„Produktivitu rastu. A to, že keď sa futbal robí nie v skromných, ale akceptovateľných podmienkach z hľadiska rozpočtu, tak aj predaj hráčov dokáže priniesť financie, ktoré pomôžu klubu fungovať. Posledné číslo za zimné a letné prestupové obdobie roku 2015 je extrémne zaujímavé. Verím, že sa budeme točiť už len okolo neho.“
Prevyšuje celosezónny rozpočet?
„Výrazne.“
O koľko?
„Teraz máme rozpočet okolo 2,1 milióna eur. Takže zhruba o 1,4 milióna milióna eur.“
Existuje nejaká vnútroklubová matematika? Koľkých hráčov môžete predať, aby ste kontinuálne pokračovali a nestratili výrazne na sile?
„Keď príde do Trenčína Tscheu La Ling, čo je raz za mesiac a pol alebo dva mesiace, absolvuje analýzu jednotlivých odvetví komerčného, technického, športového i infraštrukurálneho charakteru. Vtedy hovoríme aj o stratégii predaja. Samozrejme, nevieme to celkom ovplyvniť, pretože nevieme, kto bude mať záujem o ktorého hráča a aký veľký. Ale trebárs toto leto nám z hľadiska toho, koho sme chceli pustiť a z akých jednotlivých formácií, vyšlo stopercentne. Je skvelé, že to takto vyšlo. Stále máme kvalitu, aby sme bojovali o popredné priečky a pritom sme získali zaujímavé financie, ktoré pomôžu klubu. Stále pritom zháňame zázemie, ktoré by nám umožnilo realizovať náš sen – postaviť v Trenčíne štadión.“
Ako to vyzerá?
„Pracujeme na tom. Chceli by sme zrealizovať odvážnejší projekt, čo však bude stáť viac námahy. Chceli by sme, aby sa postavil štadión, ktorý bude fungovať nielen pre futbal, ale aj pre iné projekty, ktoré by prispeli k samofinancovaniu. Našou ideou je, aby sme štadión získali do vlastníctva klubu, čo by ešte zvýšilo hodnotu klubu. Teraz celý projekt prepočítavame, dávame dohromady komerčne, biznisovo, takže to ešte chvíľku potrvá.“
Ktorý hráč z Trenčína v posledných rokoch si zaslúži prívlastok najcharakternejší?
„Peter Kleščík. Vyrastal s nami a prežil úplnne všetko, čo sa v klube dialo. Som rád, že je stále s nami. Takisto Peter Čögley má dôležité postavenie a silný charakter, pokiaľ ide o vzťah ku klubu. Bol tu Moses Simon, ktorý už je v Gente, ale doteraz k nám chodí, vypisuje nám a kde môže, spomína Trenčín. Dôležitú úlohu zohrával Aldo Baez. Ale najväčšia ikona klubu je pre mňa Kleščík.“
KÚPA A PREDAJ DO/Z AS TRENČÍN
2009 - 70 000 eur / 45 000 eur
2010 - 32 850 eur / 350 000 eur
2011 - 98 460 eur / 2 245 000 eur
2012 - 52 750 eur / 520 000 eur
2013 - 72 000 eur / 2 368 000 eur
2014 - 95 000 eur / 1 830 000 eur
2015 - 100 000 eur / 3 730 000 eur
SUMÁR - 591 060 eur / 11 088 000 eur
ROČNÝ PRIEMER - 84 437 eur / 1 584 000 eur
Róbert Rybníček je šéfom AS Trenčín, jeho brat Richard primátorom Trenčína. Je komunikácia na úrovni klub – mesto ľahšia? „Práveže zložitejšia. Každý jeden krok je sledovaný a, samozrejme, keďže sme na Slovensku, každý je podozrievavý. Ale pravidlá a parametre sú nastavené jasne a pre všetkých. Vzťahy sú preto aj v spomínanom smere také ako voči každému inému,“ hovorí Róbert Rybníček.
