Pri klube stojí od roku 2004. Prvé tri sezóny bol 90-percentným akcionárom, po príchode nového majiteľa Tschen La Linga sa stal generálnym manažérom. Za dôveru vloženú do jeho rúk sa holandskému biznismanovi a celému Trenčínu odvďačil ziskom historického majstrovského titulu. S čelným predstaviteľom AS Trenčín Róbertom Rybníčkom sme sa porozprávali nielen na tému dosiahnutého úspechu, ale nazreli sme aj do kuchyne, v ktorej sa pripravuje budúcnosť klubu spod Čákovho hradu.

Tušili ste pred začiatkom sezóny 2014/15, že sa na jej konci budete tešiť zo zisku prestížneho double?
„Určite nie, ale verili sme. Vedeli sme totiž, že naša cesta má určitú postupnosť. Cítili sme, že všetky kroky, ktoré sme robili počas ôsmich rokov – a viaceré boli veľmi náročné, by mohli viesť k úspechu. Ak by mi však niekto vlani v júli povedal, čo dosiahneme, rozhodne by som sa mu čudoval. O to potešujúci je fakt, že sme získali hneď dve ceny a zabrali sme skutočne na 100 percent.“

Na jar ste v lige až do zisku majstrovského titulu neprehrali, čomu ste vďačili za parádnu sériu s 11 víťazstvami a jedinou remízou?
„Už zo zimnej prípravy som mal veľmi dobrý pocit. Všetci pracovali na vysokej úrovni, vyšlo nám aj doplnenie kádra po odchode dôležitých hráčov zo stredu poľa. Všetko vyvrcholilo na sústredení v Turecku, kde sme boli spoločne s La Lingom. Rozprávali sme sa s hráčmi a realizačným tímom, vysvetľovali im, na čo musia byť nachystaní. Zápasy počas prípravy ukázali, že mužstvo má extrémne zaujímavý potenciál a ak sa bude naďalej plne koncentrovať na robotu a fungovať ako kolektív, môže veľa dosiahnuť. Podarilo sa nám spolu zladiť silnú športovú výkonnosť s pozitívnou energiou a mentalitou, čo sa potom prejavilo do výsledkov.“

Keď uplynulú stredu fúkol rozhodca Mário Vlk poslednýkrát do píšťalky a ukončil zápas Žiliny so Slovan, stal sa Trenčín prvý raz v histórii majstrom Slovenska. Čo vám vtedy prebleslo hlavou?
„Ten zápas som pozeral doma s rodinou, hoci som mal informáciu, že hráči, tréneri a moji kolegovia sú niekde vonku a pozerajú spolu. Následný pocit som prežíval neskutočne emotívne, pretože som v tomto klube naozaj dlho. Som rodený Trenčan a mojím snom bolo získať pre klub historický majstrovský titul. Ako hráčovi sa mi to nepodarilo, keďže moja výkonnosť nemala potrebné parametre a aj preto ako funkcionár som to vnímal ako veľké zadosťučinenie. Ako odmenu za to, že v rokoch 2004 až 2007 som tvrdo bojoval, aby futbal v našom meste vôbec prežil. Keď sa zápas v Žiline skončil, premietol som si v hlave všetky tie roky, až po súčasnosť. Je to silný príbeh e keďže má prvé šťastné rozuzlenie, dodal mi ďalšie obrovské množstvo energie. Zároveň je to dôkaz, že aj na Slovensku sa dá dosiahnuť úspech, ak sa pracuje poctivo, systematicky a s pevnou vierou v istú víziu a filozofiu.“

Víťazstvo v lige sa cení viac ako v pohári. Bolo to tak aj u vás, že radosť po zisku titulu bola väčšia ako po triumfe vo finále Slovnaft Cupu?
„Priznám sa, že posledný mesiac bol tak vypätý, že som už ani nevedel, či je to radosť, či mi spadol kameň zo srdca, či sa mám smiať alebo plakať od šťastia. Myslím si, že triumf v lige je viac ako úspech v pohári, ale aj ten je mimoriadne dôležitý. Od zisku prvej trofeje sme boli totiž oveľa viac vnútorne presvedčení, že pri šťastí, ktoré každý v športe potrebuje, dotiahneme do konca aj boj o majstrovský titul. Ako sa vraví, odvážnemu šťastie praje. My sme mu išli v ústrety a teraz sa tešíme z dvojnásobného úspechu.“

Keď sa spätne obzriete za celou osemročnou snahou AS od vstupu holandského majiteľa La Linga, čo vám napadne ako prvé?
„V prvom rade to, že keď nám bolo v roku 2007 najťažšie, prišiel nám do cesty zaujímavým spôsobom práve tento človek. Úvod bol veľmi nevydarený z pohľadu všetkých vyhlásení, začiatok každej cesty je však náročný. Ja som bol od začiatku stotožnený s La Lingovou predstavou fungovania, akurát som si nevedel úplne predstaviť, ako sa nám to podarí predimenzovať do slovenskej mentality. Dohodli sme si však pravidlá: ja som bol jeho pravá ruka a všetci ostatní, ktorí pracovali v klube, boli moji ľudia. Teda až na tréner McDonalda. Po tomto prípade sme si jasne vymedzili mantinely a v nich ideme až dodnes. Samozrejme, že stále si vymieňame názory a občas je to naozaj tvrdá diskusia, ale ľudsky, charakterovo i vizionársky sme si tak sadli, že dokážeme prekonať veľa úskalí. Od určitého momentu ľudia začali chápať, čo a ako chceme robiť. Pritiahli sme do partie mladých ľudí plných entuziazmu, ktorí nám pomohli a chvala bohu pomáhajú dodnes. Spomenúť treba aj tých, čo už medzičasom odišli a nemali možnosť užiť si tieto neopísateľné pocity v podobe takéhoto triumfu.“

Kedy vám bolo počas tohto obdobia najhoršie? Povedali ste si dokonca niekedy, že nemáte chuť ísť ďalej?
„Veru by som asi ani nezrátal, koľkokrát som si to povedal. Obával som sa, keď sme vypadli, obával som sa, keď La Lingovi vyhorela v Holandsku firma. Mal som strach po počiatočných neúspechoch, myslel som si, že narazíme a bude hotovo. Keď som však videl jeho zarputilosť a jasnú líniu, ktorú si vytýčil, presvedčilo ma to, že naša robota má zmysel. Považujem sa v živote za bežca na dlhé trate, preto, aj keď boli ťažké chvíle, nikdy som sa nevzdal. Niektorí nám neverili a postupne sme sa s nimi rozišli, napokon sme však vytvorili úspešný kolektív. A jeho plusom navyše bolo aj to, že všetci sme boli rovnako hladní po úspechu, keďže ani jeden z nás ho predtým v takejto miere nedosiahol.“

Veľký úspech so sebou prináša ešte väčšie záväzky. Akými krokmi sa teraz vydá značka AS Trenčín?
„Nech nastane akákoľvek situácie, nech príde nový investor a trebárs sa aj výrazne zlepší naša finančná pozícia, nikdy nesmieme zabudnúť, ako sme dosiahli tento úspech. A nič nesmieme uprednostniť ani v budúcnosti pred tvrdou a poctivou prácou. Nie peniaze, ale vízia a viera v našu filozofiu nás dostali tam, kde sme teraz. Ak si to všetci budeme uvedomovať, máme šancu preraziť aj na európskej scéne. Možno nie hneď teraz, ale o rok či dva. Našou ďalšou motiváciou je totiž nastaviť smerovanie klubu na medzinárodnú úroveň. O našom nezvyčajnom projekte sa už začína rozprávať nielen doma, ale aj v okolitých krajinách, a to je pre nás skutočne obrovský záväzok.“

Majiteľ klubu povedal jasne, že futbal je preňho biznis. Ako vnímate vy cyklicky sa opakujúce obdobia, počas ktorých odchádzajú z Trenčína najlepší hráči a prichádzajú ďalší, aby sa oťukali a znovu sa posunuli do sveta?
„Kto futbal nebude vnímať ako biznis, nemôže ísť nikdy do takéhoto projektu. V opačnom prípade to totiž vždy skončí prílevom negatívnej energie a konštatovaním, že futbal je čierna diera, kam sa len lejú peniaze. Konať musíte opačne: musíte mať biznisplán, ktorý dokáže peniaze generovať a v takom prípade dokážete klub uživiť. Najväčší majetok v našom klube je hodnota našich hráčov, a preto ich posúvame ďalej. A ďalších zase pripravujeme na vstup do nášho systému. Ak to takto nefunguje, potom je niečo zlé, choré. Futbal je vždy biznis, ale v našom ponímaní nie taký, aby sa niekto obohacoval, ale aby tvoril hodnoty pre ľudí, mesto, región, krajinu... Ak niekto rozmýšľa len nad sebou a nie nad tým, čo môže on ponúknuť klubu, nebude táto filozofia fungovať. Aj my sme sa počas uplynulých rokov niekoľkokrát popálili na niektorých hráčoch, ktorí sa zachovali vyslovene sebecky. Teraz to začínajú chápať viacerí a verím, že s odstupom času budú ešte viac.“

Bude toto leto predsa len výnimkou v tejto filozofii, keďže ste už oznámili, že v kádri zostávajú Van Kessel a možno aj Koolwijk?
„Nechceme robiť výnimky, no urobíme maximum, aby sme sa dobre pripravili na Ligu majstrov. Tento klub nie je o bohatom majiteľovi, a preto je pre nás jednou z priorít aj získavanie finančných zdrojov. Nemusíme si nič nahovárať, Liga majstrov je pre nás veľká príležitosť, aby sme postavili štadión a rozvíjali infraštruktúru. Nechceme to však robiť na úkor straty filozofie, nechceme nezmyselne dopĺňať káder menami, ktoré by nám možno pomohli, ale ako klub, by sme emocionálnymi chaotickými krokmi, mohli začať strácať ťažko vybudovanú vlastnú tvár. Naopak, budeme sa snažiť, aby súčasný káder zostal v maximálnej možnej miere pokope.“

Môžete už teraz prezradiť, ktoré posty podľa vás treba vystužiť pred štartom v predkole LM?
„Bude to záležať aj od toho, či niekoho uvoľníme, to však urobíme len vtedy, ak príde naozaj zaujímavá a lukratívna ponuka. Už teraz máme v tréningovom procese mladých a perspektívnych chlapcov, ktorí by za mesiac mohli zapadnúť do tímu. S majiteľom aj trénerom ešte budeme hovoriť o stratégii a podľa nej pripravíme kostru mužstva. Určite chceme, aby tí, ktorí si Ligu majstrov vybojovali, mali aj šancu vyskúšať si ju.“

Veľa možných súperov je už známych, akého by ste si do 2. predkola želali vy?
„Všetky mužstvá sú také silné a atraktívne, že je ťažké si vybrať. Z pohľadu zázemia a diváckej podpory by som si však asi želal Celtic Glasgow. Zápas v Celtic Parku by bol obrovský zážitok pre všetkých. Po športovej stránke nedokážem povedať jeden tím. Všetci sú majstri vo svojej krajine, preto nemusíme diskutovať o ich kvalite. Vždy sme sa chceli porovnávať s inými štýlmi futbalu a s tými najlepšími , a teraz sa náš sen splnil. V samotných zápasoch budú najdôležitejšie detaily a keď budeme nachystaní na 150 percent, môžeme ich zvládnuť.“

Kde bude Trenčín hrávať domáce zápasy Ligy majstrov?
„Táto súťaž si zaslúži dôstojné prostredie a v súčasnosti je v tomto smere najlepšia Žilina. Štadión MŠK sme preto nahlásili ako naše dejisko a predstaviteľov Žiliny sme informovali, že by sme tam chceli hrať. Ešte nás čakajú konkrétne rokovania, ale verím, že sa dohodneme. Vlani sme tam hrali s Hullom City a bol to pre všetkých neskutočný zážitok. Verím, že spoločne, keďže Trenčín bude reprezentovať celý slovenský futbal, vytvoríme aj v Žiline pre AS skvelé domáce prostredie. Uvedomujeme si, že MŠK bude hrať Európsku ligu, no verím, že aj tak nájdeme rýchlo spoločnú reč.“

Ak by ste sa predsa len nedohodli, máte pripravený aj variant B?
„Jednou alternatívou je Dubnica, na predkolá by sme to ešte azda zvládli. Krásny štadión majú v Senici, tým smerom sme však ešte nekomunikovali. Opakujem však, že z hľadiska lokality, kvality zázemia aj predchádzajúcich dobrých skúseností je pre nás jasnou prioritou Žilina.“

Ako vyzerá momentálne stav ohľadom vášho štadióna? Podľa majiteľa La Linga by sa malo začalo stavať na budúci rok...
„Posúvame sa dopredu aj v tejto oblasti. Do konca júna chceme ukončiť proces komunikácie medzi mestom a klubom. Na rokovaní chceme mestských poslancov oboznámiť s našou filozofiou a možnosťami. Dokončujeme projekt, ktorý sme museli čiastočne prerobiť, ale koncom tohto roka či najneskôr začiatkom budúceho by sme už chceli začať stavať. Štadión by sme radi postavili celý a naraz v rámci vlastného projektu s využitím dotácie so SFZ.“

Aký je rozpočet štadióna a koľko prostriedkov vám momentálne chýba?
„Celý projekt by mal stáť cca 10 miliónov eur. Sumou 2,4 milióna nám prispeje SFZ v rámci štátnej dotácie, zvyšok pôjde zo súkromných zdrojov a pôžičiek. Chýba nám ešte zhruba 3,5 milióna.“

Kedy by sa fanúšikovia v Trenčíne mohli dočkať prvého zápasu na novom trenčianskom štadióne?
„Verím, že to bude najneskôr prvý zápas jarnej časti sezóny 2017/18.“