„Bolo to rozhodnutie realizačného tímu. Jedno je ale isté. Keby Kleščo nastúpil, tak by som mu ju hneď odovzdal. Všetci v kabíne vieme, že práve on je kapitánom a lídrom na ihrisku aj mimo neho,“ povedal po zápase Igor Šemrinec.

Mať na ruke kapitánsku pásku nie je pre hráčov rutinná záležitosť. A už vôbec nie v šlágri kola. Pre niekoho by to bol záväzok, ktorý by mu zväzoval nohy, v prípade gólmanov aj ruky. U rodáka z Prievidze to neplatilo. „Pred toľkými vynikajúcimi fanúšikmi som inak ako v kľude ani nemohol byť. Bodaj by bolo podobných zápasov v našej lige čo najviac. Nebol som z pásky nervózny. Bolo pre mňa česť mať ju na rukáve v majstrovskom zápase. Počas deväťdesiatich minút som sa sústredil na vlastný výkon a veci, ktoré dokážem ovplyvniť,“ doplnil dvadsaťsedemročný brankár.

Kapitánske skúsenosti gólmana mohol čerpať od niekdajšieho spoluhráča Miloša Volešáka, ktorý takýmto spôsobom priviedol Trenčín do európskeho pohára číslo dva. Lenže, predsalen je z vlastnej šestnástky náročnejšie komunikovať s rozhodcami. „Aj brankár môže zo svojho postavenia za určitých okolností riešiť situácie z bránkovej čiary, pokiaľ je na to čas a priestor. Čegy a Holub boli mojimi predĺženými rukami. Na základe dlhoročných skúseností vedia komunikovať s rozhodcami,“ vysvetľoval Šemrinec.

Pri jedinom góle v jeho sieti si vnútorne vynadal. Hoci Mihalík trafil loptu perfektne, cítil, že mohol strelu z väčšej vzdialenosti vytesniť. „Zaprisahal som sa, že do konca zápasu už nemôžem inkasovať. Predsavzatie sa mi podarilo naplniť,“ doplnil na záver najbradatejší brankár v lige.