Spartak sme zatlačili pred vlastné pokutové územie. Dlhé minúty sme jej hráčom nepožičali loptu, po zápas sme si vypočuli nejedno pochvalné slovo na našu hru, ale čo z toho, keď body zostali pri hradbách starej Trnavy.

O osude stretnutia rozhodli dva momenty. Tým prvým bol nevydarený vstup do zápasu a gól už po necelých sto dvadsiatich sekundách hry. „Za prehru si môžeme sami. Vedeli sme, že úvod si musíme ustrážiť. Nedá sa ale povedať, že by sme hrali zle. Musíme zlepšiť finálnu fázu. Potom to bude lepšie,“ povedal po stretnutí obranca Peter Čögley.

Práve jeho nedorozumenie s brankárom Milošom Volešákom zachránilo domácich od záverečného tlaku. Spätnú hlavičku neusmernil do rúk nášho brankára a Martin Vyskočil už nemal problém dotlačiť loptu do prázdnej brány.

„Vedel som, že mám priestor, aby som to zahral konštruktívne. Miloš vedel, že mu to budem dávať. Žiaľ, dopadlo to ako dopadlo. Beriem to na seba. Podobné situácie vyhľadávam aj na tréningu. Chcem hrať futbal a neodkopávať to kade tade. Toto sa mi však doposiaľ nestalo. Napriek všetkému, aj nabudúce by som to riešil rovnako,“ komentoval jeden z najväčších srdciarov v kabíne AS.

Ešte pred týmto momentom sa do dobrej streleckej pozície dostal dvakrát František Kubík. Ani raz ale nenamieril presne. „Pri kolmici od Kleščíka som prebral loptu. Chcel som to vystreliť krížom. Lopta skočila a ja som prekopol aj ochranné pletivo. Pri druhom momente to dopadlo podobne,“ komentoval smutný Kubík.

Práve nerovný terén bol jednou z prekážok, hoci nie rozhodujúcou, v ceste za lepším výsledkom. Aj podľa slov trénera Adriána Guľu bol nehodný najvyššej súťaže. „Nebolo pripravené na sto percent. Tráva bola vysoká. Možno tým niečo sledovali. Asi chceli eliminovať naše silné stránky. Nemôžeme sa však vyhovárať,“ dodal Kubík.