AS napriek výrazne defenzívnej taktike a možno až „antifutbalu“ konečne aspoň trochu potešil svojich fanúšikov. Za starým bratislavským mostom držal ligového lídra, Artmediu Bratislava, v šachu až do záverečných minút. Tím, ktorý má na svojom konte o 53 bodov viac ako zverenci Martina Stana, rozhodol o trojbodovom zisku až v 86. min po strele z kopačky Jána Kozáka. „Z ich strany bolo cítiť nervozitu. Niektorí takmer od prvej minúty debatovali s rozhodcom. Postupom času sa aj obrancovia stále viac zapájali do útoku,“ povedal možno najlepší z Trenčanov Peter Čögley.
Rovnako zodpovedný výkon predviedol na stopérskom poste aj Juraj Križko. Ten ešte na jeseň zažiaril troma gólmi do siete Zlatých Moraviec. „Halenára som párkrát kopol a hneď bol z toho nervózny a trochu podráždený. Pár slov sme si vymenili aj s trénerom Weissom. Keď som dirigoval obranu povedal, že takto som to mal riadiť v Žiline. Toto však patrí k futbalu,“ spomína na nedeľný duel vysoký útočník. K rozhodujúcemu momentu dodáva: „Artmedia mala tlak, ale čisté tutovky nedala a potom padne taký rozhodujúci gól ako padol. Vôbec sme nemali nechať Kozáka otočiť sa na päťke.“ 
Čögley ani Križko nenastúpili na svojich zvyčajných postoch. Prvý menovaný hral v záložnej formácii a druhý v obrannej línii. Obaja však mali s týmito pozíciami určité skúsenosti. „Celkom rýchlo som sa do toho dostal. Asi aj preto, že sa valil útok za útokom. Myslím si, že sme to celkom zvládli,“ povedal Križko a dodal: „Vždy som hral v útoku, ale po príchode do staršieho dorastu som sa presunul na post stopéra. Tréner Jánoš ma vytiahol do mužov tiež ako obrancu.“
Odchovanec úspešnej trenčianskej mládežníckej liahne Čögley sa naopak vrátil na pozíciu z čias mladšieho dorastu. „Na kraj obrany som prešiel až v staršom doraste, keď sme hrali systémom 4 – 3 – 3. Skúšal som to aj v útoku. Do obrany som sa dostal tak, že raz som zaskočil za spoluhráča stojaceho po červenej karte a chytil som sa tam. Na tomto poste hrávam prakticky iba dva roky,“ vysvetlil iba devätnásťročný mladík, ktorý k súboju v Petržalke doplnil: „Bolo to dosť o behaní. Musel som pomáhať zdvojovať Kleščíkovi a Marčekovi v obrane, ale aj Hlohovskému vpredu. Jasne, že nie som extra technický typ, ale vždy som to vynahrádzal behavosťou a bojovnosťou. To sa snažím odovzdať tímu aj teraz.“
Oboch spomínaných hráčov spája aj ďalšia vec. Obaja sa v tejto sezóne boria so zraneniami. Križko vynechal po problémoch s kolenom a následnej operácii zimnú prípravu a sám to cíti. „Bolo to strašné, no dostávam sa do toho. Ku koncu zápasu na Artmedii mi však ubúdali sily,“ povedal Križko. Čögley pre zmenu chýbal takmer celé leto a aj vďaka tréningovému manku dlho hľadal pohodu a formu z barážových stretnutí. „Prišiel som dva týždne pred ligou a hneď ma čakal súboj v Žiline, potom domáca prehra. Tímu sa nedarilo a prichádzal tlak. Sám som sa cítil zle. Nemal som podporu a necítil som sa ako v baráži,“ doplnil za záver nádejný futbalista.
