Slovenský ligový futbal nie je v ľahkej situácii. Takmer z každej strany prichádzajú správy o existenčných problémoch klubov. Práve to prináša najlepšiu živnú pôdu pre špekulácie na rôznych fórach. Pre neprajníkov to je obdobie „zberania úrody“, pre fanúšikov čas neistoty a pochybovania. My vám dnes prinášame rozhovor s generálnym manažérom klubu Róbertom Rybníčkom, ktorý poodhalil zákulisie, aktuálnu situáciu, ale aj plány a vízie do blízkej budúcnosti.

Pred týždňom ste spoločne s väčšinovým vlastníkom klubu Tschen La Lingom predstúpili v kabíne pred hráčov. Čo bolo predmetom vášho príhovoru?

„Hovorili sme o viacerých veciach. Okrem ekonomiky klubu a aktuálnej situácie sme im dali na výber. Máme totiž indície, že nie všetci chcú v AS zotrvať. Nikoho tu nechceme držať proti jeho vôli. Kto nemá záujem hrať za Trenčín, nechce bojovať o svoju budúcnosť , môže ísť. Veľmi radi mu pomôžeme v prestupe. Kto tu nechce byť, ten tu nebude hrať. Garantujem však, že s odstupom času bude veľká väčšina z nich na Trenčín spomínať pozitívne. Uvedomia si, čo im tento klub dal.“

Éterom sa šíria rôzne špekulácie. V akej ekonomickej situácii je dnes klub?

„Nie je to jednoduché ani pre nás. Vnímame ale všeobecnú situáciu v slovenskom a európskom futbale, a športe celkovo. Rovnako ako ostatní, aj my sa boríme s istými problémami. Snažíme sa ich riešiť a nikomu nezostať nič dlžní. Nepodarí sa nám vždy vyplatiť výplatu načas a niekedy to ide po etapách. Preto v súčasnosti intenzívne bojujeme o budúcnosť klubu. No nie je to o prežití najbližšieho mesiaca alebo štvrť roka. Dnes riešime budúcnosť na najbližšie tri až päť rokov. Z pohľadu medzinárodných kontaktov sa nám otvárajú nové možnosti, ako sa posilniť. Ani v náznakoch nemôžeme hovoriť o bankrote alebo krachu. Máme určité zázemie, filozofiu a víziu, ktoré sa pretavujú vo výsledkoch nielen prvého tímu, ale aj v mládežníckych kategóriách. Máme na čom stavať.“

Čo je pre vás počas spomenutého päťročného obdobia najdôležitejšie?

„Najpodstatnejšie sú finančná stabilizácia, projekt akadémie, ktorá má zlepšiť tréningové možnosti, a v neposlednom rade štadión. Záleží však aj na tom, ako sa k výstavbe alebo rekonštrukcii futbalových stánkov postaví štát. Ak bude v tomto smere možnosť dotácie, určite ju využijeme. Podpora je zatiaľ deklarovaná iba mediálne, no zo všetkých strán. Uvidíme ako to dopadne.“

Môžete prezradiť viac ohľadom budovania nového štadióna v Trenčíne?

"Nechceme predbiehať a prezentovať grafickú štúdiu, ktorá aj tak môže byť nereálnou. Dnes sme vo fáze príprav podkladov. V prípade možnosti získania prostriedkov, chceme byť pripravení. V momente akejkoľvek šance posunúť to vpred musíme mať potrebné veci pokope. Môžem povedať, že máme tri základné alternatívy. Zostaneme na mieste súčasného štadióna a postavíme ho celkom nanovo, využijeme etapovité riešenie stavby alebo vyrastie na novom mieste. Uvidíme, čo nám dovolí realita.“

Ďalšou témou sú hráči a ich príchody, absencie a odchody. S tímom stále netrénuje Iván Díaz. Čo sa deje v jeho prípade?

„Má podpísaný štvorročný kontrakt a naplnené všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Ak chce pokračovať v kariére, neostáva mu nič iné, ako vrátiť sa do Trenčína. Všetky podklady ohľadom jeho zmluvy sme dali kompetentným orgánom. Každý deň jeho absencie je malým problémom pre klub, ale obrovský pre hráča. Toto je však štýl, ktorý už viac akceptovať nebudeme. Už dnes je jasné, že hráč bude za to niesť zodpovednosť.“

Klub nie je veľmi spokojný ani so spôsobom, akým ho opustil strelec David Depetris. Rovnako fanúšikovia sa pýtajú, prečo odišiel prakticky zadarmo...

„Aj to sa vo futbale stáva. Sklamalo nás jeho rozhodnutie. Mali sme vzájomnú džentlmenskú dohodu, ktorú porušil. Po piatich rokoch v klube mal svoj prestup riešiť v súčinnosti s AS. Mali sme tri alternatívy.  Šeriff Tiraspoľ, Sparta Praha a Union Berlín dali na stôl svoje ponuky. Hráč sa však rozhodol riešiť svoje ďalšie pôsobenie na základe odporúčania agenta. Áno, musíme priznať isté podlžnosti voči  Depetrisovi. Budeme sa snažiť túto vec vyriešiť. Pre nás je ale neakceptovateľné, ako sa rozhodol. Týmto spôsobom sa nepostavil chrbtom iba k La Lingovi alebo Rybníčkovi, ale najmä spoluhráčom, trénerom, fanúšikom a mestu. Davidovi sme nesiahli na kontrakt počas troch rokov v druhej lige. Podporili sme ho po nevydarenej sezóne pri našom návrate do Corgoň ligy. Rozhodol sa, my sa s tým vyrovnáme, a poučíme sa z toho. Nechceli sme vyriešiť situáciu ako iné kluby, ale inak sa asi nedá. Podobný hráč pol roka pred skončením zmluvy musí pravdepodobne zostať sedieť na tribúne...“

Fanúšikov stále zaujímajú aj okolnosti odchodu Jorgeho Salinasa do Poľska...

„Sme v právnom konaní voči hráčovi a mienime to dotiahnuť do konca. Jeho chovanie bolo neakceptovateľné. Dohodli sme sa na päťročnej spolupráci. So svojim agentom to ale vyriešili vďaka rôznym kľučkám inak. Ešte to nie je uzatvorené, a preto nebudem podrobnejšie popisovať situáciu. Mali sme pre neho konkrétnu ponuku z klubu, v ktorom dnes pôsobí. Využil ju, žiaľ tak, že jeho postoj negatívne zasiahol všetkých jeho spoluhráčov, kamarátov z kabíny a ľudí, ktorí mu pomáhali v jeho raste. Netreba zabúdať na zdravotné problémy a operáciu, ktorú absolvoval vďaka AS u špecialistu v Holandsku. Možno už nemusel hrať futbal. Tento hráč si navždy zavrel dvere do nášho klubu.“

Opakom je Aldo Báez, ktorý predĺžil kontrakt o rok napriek minimálne jednej finančne lákavej ponuke...

„Nech je to akokoľvek. Nech má problémy s disciplínou, no zachoval sa tak, ako to robia veľkí hráči a veľké osobnosti. Do poslednej chvíle sa mu budeme snažiť pomôcť v ďalšej kariére. Treba povedať aj to, že bol v rovnakej situácii ako Depetris. Poďakovanie patrí aj ďalším chalanom. Hráči ako Adi, Kubík, Gergel, Hlohovský, Peltier alebo Horváth klubu niečo priniesli nielen tým, že tu hrali. Oni zabezpečili ďalšie fungovanie. Toto považujeme za korektnú a serióznu spoluprácu. U nás budú mať dvere vždy otvorené. Na jeseň sa vrátili Kubík a Adi. Našli sme spôsob ich zaradenia do tímu a znovu im radi pomôžeme, ak aj oni pomôžu nám.“

Poučil sa klub a zmení svoj prístup? Aká bude filozofia v ďalších rokoch pri formovaní kádra?

„Jednoznačne chceme ísť naďalej cestou vychovávania si vlastných hráčov. Taktiež chceme hľadať talenty zo spolupráce ako sa rozbieha s Botafogom, Ajaxom alebo Nijmegenom. Vieme však, aké máme skúsenosti. Nebude to jednoduché. O tom je ale futbal a my chceme byť na to pripravení. Naša práca nám prináša výsledky a dnes sú nesmierne dôležití hráči ako Kleščík, Holúbek, Štefánik, Lobotka alebo Mazáň. Všetci si vydláždili cestu cez naše mládežnícke výbery. Viacerí z nich sú Trenčania alebo tu našli druhý domov. A prichádzajú ďalší. Nebudem menovať, aby som na niekoho nezabudol. Tréningový proces  špecializujeme  na vývoj a rast týchto hráčov. Oni sú perspektívou pre tento klub. Jednu vec si treba uvedomiť. Možno to je neskromné, ale to, čo tento klub prináša hráčom, by kdekoľvek inde hľadali len veľmi ťažko.“ 

Vráťme sa na chvíľu k ekonomike klubu. Ako to je s podporou regiónu?

„Cítime stále väčšiu spolupatričnosť s fanúšikmi. Cítiť to aj na návštevnosti. Neopustili nás ani po odchode veľkých mien z pohľadu ligového futbalu. Naučili sa chápať náš štýl hry a zaslúžia si náš rešpekt. Druhou vecou je spolupráca s partnermi klubu. Pracujeme na tom, aby sme získali nových. Trochu nás mrzí, že nevieme dobre vyskladať regionálnu podporu. Na druhej strane treba povedať, že vo veľkej miere sa to podarilo posunúť ďalej. Naďalej sa budeme snažiť pritiahnuť ľudí prostredníctvom práce a nášho futbalu. Klub totiž nie je iba La Ling, Rybníček, hráči a tréneri. Klub sú všetci spomenutí spoločne s fanúšikmi, mestom, okolím a všetkými, ktorí sa chcú chodiť na futbal do Trenčína zabávať.“

Na záver možno jeden úder pod pás. Pokiaľ budeme aj naďalej „fabrikou“ na hráčov, stále budeme laickou a odbornou verejnosťou označovaný za klub bez ambícií...

„Je na to jednoduché vysvetlenie. Tento klub vie, akou cestou ide. Vie, za akých podmienok a kedy môže svoje ambície naplno prezentovať. Do každého zápasu ideme vyhrať. Nič iné neexistuje. Chápeme však aj spomenutý pohľad. Vnímame ho a z pohľadu fanúšikov rešpektujeme. Odborná verejnosť by sa však mala pohybovať v reálnejšej rovine. Náš klub nechce fungovať na základe emócií, ale na základe racionálneho vyhodnotenia toho, čo tu viac ako päť rokov budujeme. Zvonku sa to ťažko chápe, ale my vieme, že nám to prinesie ovocie a časom aj emocionálny úspech. Naša filozofia a mladí hráči sú najväčšou budúcnosťou pre tento klub.“