V záverečnom kole jesennej časti vybehol na ihrisko netradičný kapitán. Namiesto Borisa Godála mal kapitánsku pásku na rukáve David Depetris.
 
 „Cez týždeň sme sa na túto tému bavili s trénermi. Povedali, že by boli radi, ak by som ju na jeden zápas mal ja. Boris s tým súhlasil. Potrebný pre mužstvo som sa cítil aj bez nej, ale priznávam, že to bola pre mňa veľká česť,“ povedal s úsmevom Depetris.
 
Ako kapitán vybehol na trávnik iba v prípravných zápasoch. V ligovom to bola jeho premiéra. „Je to iný pocit. Samozrejme, veľmi pozitívny. Mal som viac práce aj kompetencií,“ pokračoval dvadsaťštyriročný zakončovateľ.
 
Pozitívne dojmy zo zápasu mu prekazila strata dvoch bodov. Hoci sme na ne siahali, niekoľko minút pred koncom prišlo vyrovnanie Senice a s jeseňou sme sa rozlúčili remízovým rezultátom. „Veľmi sme túžili zvíťaziť. Bolo to pre nás veľmi kruté. V zápase sme urobili pre úspešný výsledok viac ako hostia. Hrá sa však až dokedy rozhodca neodpíska koniec,“ dodal sklamane.
 
David Depetris po zápase priznal, že to bol pravdepodobne jeho posledný zápas v trenčianskom drese. Päť rokov života strávených pod hradom Matúša Čáka nemožno vymazať z pamäte. Ako z pohľadu hráča, tak aj z pohľadu fanúšikov. Záverečné minúty tak patrili práve jemu. „Keď všetci tlieskali a kričali moje meno, bol to krásny pocit. Všetkým fanúšikom patrí veľká vďaka. Za podporu a vlastne za všetko, čo sme spolu zažili. Ak odídem, do Trenčína sa budem opäť vracať veľmi rád,“ uzavrel rozhovor so slzami v očiach.