Štvrtková návšteva športového centra v holandskej metropole bola pre výpravu AS skutočným zážitkom. A to nie len pre samotný zápas. Vidieť majestátnu stavbu Arény z bezprostrednej blízkosti je určite zaujímavým sústom aj pre človeka nepracujúceho vo futbale. Neuveriteľné. Priamo pod najmodernejším holandským štadiónom vedie viacprúdová diaľnica. Dejiskom duelu Trenčína s rezervou Ajaxu síce nebol hlavný stánok štvornásobného pohárového majstra Európy, ale aj návšteva neďalekého parku de Toekomst bola pre skupinu z Považia zaujímavou skúsenosťou. Kým nominovaní hráči sa sústredili na konfrontáciu s Ajaxom, futbalisti, ktorí sa na súpisku nezmestili, obdivovali útroby štadióna.
Celý komplex dýcha históriou. Vitríny sú plné najrôznejších trofejí, po stenách visia desiatky archívnych fotografií. Na jednej sa usmieva Rinus Michels, na ďalšej dvíha varovný prst Johan Cruyff. A kto že sú títo tínedžeri? Zaprášený záber z roku 1980. Vedľa seba stoja mládenci Marco van Basten, John van´t Schip, Gerald Vanenburg, Jesper Olsen, Wim Kieft, Sonny Silooy, Frank Rijkaard a Jan Mölby. Väčšina z nich získala osem rokov po vzniku záberu titul európskych šampiónov.
„Bolo to už dávno,“ vytrhol nás zo spomínania neznámy hlas. Obzrel som sa. Na prvý pohľad som si nebol úplne istý. Sympatický pán mi nápadne pripomínal jedného z mládencov na fotografii. Moje tušenie utužili iniciály na jeho teplákovej súprave SS. „Pán Silooy?“ opýtal som sa nesmelo. „Teší ma,“ zovrel mi pevne pravicu. „Z našej generácie je tu množstvo obrázkov. Napríklad tento. Ten mládenec v drese Ajaxu som ja, tým druhým je Gullit z Feyenoordu,“ sprevádzal nás labyrintom chodieb dvadsaťpäťnásobný reprezentant Holandska. „V národnom tíme som pôsobil v období rokov 1983 až 1993. Žiaľ, pri víťazstve na EURO som pre zranenie chýbal. Veľa som toho prežil aj na klubovej úrovni. Okrem Ajaxu som hral za Racing Club Paríž, Arminiu Bielefeld a De Graafschap,“ vrátil sa do éry konca prelomu 80-tych a 90-tych rokov minulého storočia súčasný mládežnícky skaut amsterdamského veľkoklubu.
Ešte som si ani nestihol utriediť dojmy z rozhovoru s bývalým reprezentantom Oranjes a už sa proti mne rútil ďalší. Aron Winter sa usmial s prísľubom, že po zápase rezervy Ajaxu s Trenčínom mi určite venuje niekoľko minút. Potom vkĺzol do šatne, pomenovanej po Johanovi Cruyffovi, aby pripravil svoj tím na duel proti Trenčanom. Tí sa prezliekali v miestnosti nazvanej po Frankovi Rijaardovi. „Každá kabína nesie meno jedného z bývalých hráčov nášho klubu. Je ich tu viac ako dvadsať. Jedine šatne Charlesa Corvera, Egberta Muldera a Johna Blankeisteina nesú mená bývalých arbitrov,“ vysvetľoval nám filozofiu neustálej väzby minulosti so súčasnosťou jeden z mnohých zamestnancov obrieho centra.
Samotný zápas prebiehal v neľudských podmienkach. Počasie ako vo veternej krajine. Víchrica dosahujúca rekordné hodnoty kazila úroveň zaujímavého zápasu. Napriek tomu sa bolo na čo pozerať. Odrazu sa ale pozornosť prítomných Slovákov, nepodieľajúcich sa na zápase, obrátila úplne iným smerom. Ne vedľajšom ihrisku sa začínal tréning 13-ročných nádejí Ajaxu. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby... keby nebol ich hlavným koučom Frank de Boer. Nenominovaní hráči AS a hostia zápasu okamžite obkolesili 37-ročného rodáka z Hoornu. Po krátkej autogramiáde prišli na rad fotografie a krátky rozhovor. „Na hráčske roky spomínam veľmi rád. Takmer 15 rokov som strávil v Ajaxe. S klubom som získal všetky klubové vavríny. Popri futbale som sa učil španielčinu. Ukázalo sa to ako dobrý ťah. V rokoch 1998 až 2003 som totiž hrával za Barcelonu,“ zalistoval v pamäti člen obrej inštitúcie s názvom Ajax Amsterdam. „Okrem trénovania mládežníckych tímov som, samozrejme, v kontakte aj s prvým mužstvom. Som skutočne zaneprázdneným mužom,“ prezradil bývalý populárny futbalista. Opísal nám aj rozdiely medzi časmi jeho futbalových začiatkov a súčasnosťou: „Všetko funguje inak. Modernejšie. Autobusy vozia deti do školy, na tréning, dokonca i domov. Za mojej éry ma vozili na tréningy rodičia. Počas 70 km dlhej jazdy do Amsterdamu som sa v prezliekal v aute. Dnes je to tu úplne iné. V akadémii majú mladé talenty prvotriednu stravu, vitamíny, ovocie. Oblečenie, kopačky a kompletný výstroj sú samozrejmosťou. Všetko je tu úžasne zorganizované. V tom je asi najväčší rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou.“ Viac ako 100-násobného reprezentanta Holandska sme sa opýtali aj na jeho vnímanie majiteľa AS Trenčín. „Tschen La Ling? Samozrejme, že ho poznám. V súčasnosti pracuje so špeciálnou výživou. Priznám sa, nevedel som, že je novým majiteľom vášho klubu. Lepšie ho pozná môj brat Ronald. Vystupoval v jednej kampani jeho vitamínových produktov. Tschenovi želám v jeho práci veľa úspechov, je to skvelý chlap,“ odovzdal pozdrav vlastníkovi AS mladší z dvojčiat de Boerovcov a pobral sa na tréning vychádzajúcich hviezdičiek.
V polčasovej prestávke zápasu sme stretli ďalšieho z plejády bývalých holandských reprezentantov. Bryan Roy je rovesníkom futbalových súrodencov de Boerovcov. Okrem Ajaxu hrával za taliansku Foggiu, Nottingham Forrest, Herthu Berlín a Bredu. Rýchly krídelník vsietil v 32-reprezentačných zápasoch deväť gólov. V súčasnosti dohliada na prípravu 14-ročných hráčov Ajaxu. „Súhlasím s Frankom. V porovnaní s našimi futbalovými začiatkami sa veľa zmenilo. Klub je väčší. Je tu viac tímov. Starostlivosť o hráčov je na oveľa vyššej úrovni. Teší ma, že pracujem doma. Mladým futbalistom tohto klubu chcem odovzdávať moje skúsenosti. Hrať za Ajax nie je jednoduché. Už na deti je v tejto súvislosti vytváraný tlak. Musia byť silné. Nie len technicky, takticky a atleticky ale aj mentálne. Tým, že hrajú za Ajax, očakávajú sa od nich iba víťazstvá,“ poukázal na neľahkú úlohu mládencov vo veľkoklube Roy.
Po zápase sme sa dočkali aj kratučkého interview s Aronom Winterom. „Bol to pre nás skvelý test. Dobrá skúsenosť určite aj pre váš tím. Bol to ťažký duel. Situáciu na ihrisku komplikoval silný vietor a chladné počasie,“ zhodnotil v stručnosti dianie na ihrisku bývalý hráč Ajaxu Amsterdam, Lazia Rím, Interu Miláno a Sparty Rotterdam. Po plodných hráčskych rokoch na svoj obľúbený šport nezanevrel a pustil sa do ďalšej etapy svojej kariéry. „Trénerom som sa stal pred troma rokmi. Predo mnou je ešte dlhá cesta. Táto práca sa mi však veľmi páči. Denne pracujem s talentovanými hráčmi. Mnohí z nich majú perspektívu stať sa v budúcnosti vynikajúcimi svetovými futbalistami,“ neskrýval nadšenie z práce autor štvrťfinálového gólu na svetovom šampionáte 1994 proti Brazílii.
V útrobách štadióna de Toekomst sme sa z ďaleka nestretli so všetkými slávnymi osobnosťami amsterdamského klubu pracujúcimi v štruktúrach Ajaxu. Okrem oslovených borcov majú v komplexe svoje kancelárie aj majster Európy Arnold Mühren či autor jedenástich reprezentačných gólov Wim Jonk.
