Posledný deň v týždni priniesol do tréningového stereotypu osviežujúci vánok v podobe výletu k moru. Okrem toho sme navštívili zápas amatérskej ligy a absolvovali príjemnú večeru v reštaurácii obmývanej vlnami Severného mora.
Zábava ale prišla až po rannej tréningovej fáze. Po dlhom výkluse nasledovali technické cvičenia a trochu posilňovania. Po obede nás už čakal pred hotelom autobus. „To je parník,“ ozvala sa z klbka hráčov známa veta z kultového filmu "Dedičství aneb kurvahošigutentág". A skutočne. Podobne ako hrdinovia českej klasiky, aj my sme nastúpili do parádneho „poschoďáku“. Najväčší zážitok z cesty mal asi Roman Gergel sediaci priamo nad vodičom, ktorý bral úzke holandské cesty doslova s milimetrovou presnosťou. Roman si neraz zakrýval zrak v obave, že šofér do niečoho nabúra.
Po necelej štvrťhodinke sme zastavili v jednom z mnohých športových centier vo Voorburgu. O 14.00 h bol na programe zápas amatérskej ligy medzi domácim Tonegidom a HBS Den Haag. Tridsaťčlenná skupina „červenokabátnikov“ vzbudila pozornosť divákov. Ešte pred stretnutím sa s nami niektorí z fanúšikov pustili do priateľskej debaty. „Vaším majiteľom je Tschen La Ling?,“ krútil udivene hlavou vedľa sediaci pán. „Poznal som ho ešte ako malého chlapca. Bol mojím susedom. Potom sa vypracoval na skvelého futbalistu a dnes robí biznis na vysokej úrovni,“ rozhovoril sa o „starom známom“ priaznivec Tonegida. Futbalisti jeho mužstva mu veľa radosti neurobili. S Angelosom Chanzim, Dannym van der Reem, Ché Jennerom i Viallim Serbonym v zostave podľahli neďalekému rivalovi 1:3.
Po futbale sme sa presunuli na pobrežie Severného mora. Autobus zaparkoval pred mamutím hotelom. Námestie pred mohutnou stavbou bolo vyzdobené mnohými sochami. Tie sa stali skvelými objektmi pre fotografie chtivých hráčov. Dalibor Rožník sa dokonca do jednej z figúr okamžite zamiloval. Našťastie to bol iba chvíľkový ošiaľ.
Od rozbúreného mora vial studený vetrisko. Počas krátkej prechádzky po nábreží si Slováci vzali do parády Alda Báeza. Začali ho učiť „užitočné“ slová a frázy. Bolo by asi zbytočné písať, ktoré slovíčka mu vlievali do hlavy ako prvé. V slovníku slovenského jazyka by ste ich pravdepodobne nenašli. Aldo sa prejavil ako mimoriadny lingvistický talent. Po niekoľkých minútach ovládal všetky „vybrané“ slová. Verme, že podobne aktívny a chápavý bude aj počas ďalších lekcií slovenčiny.
Prechádzkovým tempom sme sa dostali až k reštaurácii, kde sme mali objednanú večeru. Pre personál bola naša návšteva zjavne sviatkom. Do vnútra nás nepustili skôr, ako si neurobili našu spoločnú fotku. Najobletovanejším hosťom bol Tschen La Ling, ktorého sprevádzala manželka aj deti. Po vstupných ceremóniách sme sa vyhladovaní konečne dostali dnu. Po slepačej polievke priniesli čašníci grilované kurčatá s hranolkami. Na záver sme dostali dezert. Skrátka, mňam-mňam večera. Jediný jej problém tkvel v tom, že sa trošku natiahla. Takže keď sme o siedmej odchádzali z reštaurácie, vodič autobusu, objednaný na 18.00 h, nás už nečakal. Kým sme ho opäť zohnali, otvoril sa nám opäť priestor na krátky rozchod. Futbalisti sa rozpŕchli po obchodoch a kupovali veci od výmyslu sveta. Najväčšiu tržbu zaznamenali predavači známych švajčiarskych čokolád Toblerone.
O 20.00 h pre nás konečne prišiel autobus. Aldo využil cestu na ďalšiu hodinu slovenčiny. Tentoraz sa už učil seriózne slová. V opačnej situácii sa ocitol Tomáš Marček. Znalec angličtiny začal študovať aj španielske slovíčka. Po príchode na hotel sa celá výprava rozliezla do izieb. Po zaujímavom dni zaľahli hráči do postelí v očakávaní ďalšieho týždňa.
