V nasledujúcich riadkoch vám chceme priblížiť z akých klubov prišla dvojica argentínskych hráčov. Našou ambíciou nie je týmto spôsobom mediálne zvyšovať ich kvalitu. Tú musia potvrdiť priamo na ihrisku. Dúfame však, že pôjde o zaujímavé čítanie pre všetkých fanúšikov AS.
David Depetris a Aldo Báez hrali druhú najvyššiu argentínsku súťaž. Tá je rovnako ako prvá liga celonárodnou a v oboch súťažiach pôsobí po dvadsať mužstiev.
Útočník Depetris obliekal dres Atlético de Rafaela, ktoré sa v roku 2002 stalo víťazom druholigovej Apertury a o rok neskôr Certury. Slávnejší a úspešnejší je klub Alda Báeza Ferro Carril Oeste. Ten vyhral druhú ligu v roku 1958, keď sa ešte sezóna nedelila na dve časti. Rovnakú súťaž vyhrali aj v roku 1963, 1969, 1970 a 1978.
Ferro založilo v roku 1904 deväťdesiatpäť železničných pracovníkov v Buenos Aires. V súčasnosti okrem futbalu združuje aj basketbalové, hádzanárske a volejbalové tímy. Estadio Arquitecto Ricardo Etcheverri má kapacitu takmer 35 000 miest. Klub prežil najslávnejšie obdobie v 80-tych rokoch minulého storočia, keď sa v rokoch 1982 a 1984 stal argentínskym šampiónom. V tomto období sa navyše postaral o niekoľko pozoruhodných rekordov. Brankár Carlos Barisio odchytal v roku 1981 1075 minút bez inkasovaného gólu vrátane desiatich zápasov v rade. V roku 1982 vyhralo Ferro ligu bez jedinej prehry čo sa podarilo mužstvám iba štyrikrát v histórii. Pred Ferrom uspelo San Lorenzo a neskôr River Plate a Boca Juniors. Klub drží aj negatívny strelecký rekord, keď v rokoch 1998 a 1999 neskóroval 875 minút. Súboje Ferro Carril Oeste a Vélez Sársfield sú považované za veľké derby západu Buenos Aires.
Atlético de Rafaela vznikol v meste Rafaela v roku 1907. Estadio Rafaela resp. Nuevo Monumental má kapacitu 16 000 divákov. Od roku 1988 pôsobí klub zväčša v druhej lige. Do najvyššej súťaže postúpil v sezóne 2002/2003. Hneď po roku sa však vrátil do Nacional B. V roku 2007 sa zaradil medzi špičku druhej najvyššej súťaže.
Postavy histórie Atlético de Rafaela...
Carlos Bonet Cáceres (1998-2001) – Paraguajský stredopoliar odohral v reprezentačnom drese 31 stretnutí. Svoju krajinu reprezentoval aj na MS v roku 2002.
Roberto Mauro Cantoro (1996-1997, 2000-2001) – „El Toro“ je defenzívny stredopoliar. V súčasnosti oblieka dres Wisly Krakow. Okrem argentínskeho občianstva vlastní aj taliansky a poľský pas.
Ángel David Comizzo (2003-2004) – Člen širšieho kádra argentínskej reprezentácie skončil v Rafaele s aktívnou činnosťou. Na majstrovstvách sveta v roku 1990 rozšíril tím po zranení Neryho Pumpida. Na lavičke sa neobjavil, bol však súčasťou mužstva.
Gabriel Francisco Schürrer (1989-1990) – Skúsený stopér je asi najslávnejším odchovancom Rafaely. V reprezentácii odohral 14 stretnutí a ešte v minulom ročníku nastúpil vo veku 36 rokov na desať ligových zápasov za španielsku Malagu. Počas úspešnej kariéry hral aj za Racing Santander, Deportivo La Coruňa, Las Palmas, Real Sociedad a Ligu majstrov ochutnal v Olympiakose Pireus.
Postavy histórie Ferro Carril Oeste...
Roberto Ayala (1991-1994) – V súčasnosti asi najúspešnejší odchovanec klubu. Dnes zmluvne viazaný s Realom Zaragoza. V reprezentácii Argentíny odohral 115 stretnutí a dal sedem gólov. Olympijský víťaz z Atén hral v Taliansku za Neapol a AC Miláno, v ktorého drese triumfoval v roku 1999 v Serie A. Najviac času strávil vo Valencii, kde patril medzi opory stredu obrany. V tomto období vyhral dvakrát La Ligu (2002 a 2004), Pohár UEFA (2004) a Superpohár (2004).
Carlos José Barisio (1978-1983) – Legendárny brankár je držiteľom argentínskeho ligového rekordu v sérii bez inkasovaného gólu. V drese Ferro neinkasoval 1075 minút.
Germán Adrián Ramón Burgos (1989-1994) – Druhý gólman Argentíny počas MS v rokoch 1998 a 2002 je jedným z najslávnejších odchovancov klubu. Po odchode z Ferro chytal za River Plate, Mallorku a Atlétiko Madrid. V reprezentácii odchytal 36 stretnutí.
Héctor Cúper (1976-1988) – Päťnásobný argentínsky reprezentant začínal svoju profesionálnu kariéru v tíme Ferro. Neskôr sa preslávil najmä ako úspešný tréner Mallorky, Valencie, Interu Miláno a Betisu.
Juan Eduardo Esnáider (1990-1991) – Jeden z najúspešnejších odchovancov klubu strávil v prvom mužstve iba jeden rok. Úspešný kanonier prestúpil hneď do Realu Madrid. V rokoch 1993 – 1995 nastrieľal vo farbách Zaragozy v 61 stretnutiach 29 gólov. Svetobežník hral aj za Atlético Madrid, Espaňol, Juventus, Porto, River Plate, Ajaccio, Murciu a kariéru skončil v drese Newell´s Old Boys. Trikrát vyhral Španielsky pohár, raz španielsky Superpohár a raz PVP.
Oscar Garré (1974-1988, 1989-1994) – Legendárny argentínsky obranca sa v roku 1986 stal majster sveta. Takmer počas celej kariéry bol verný Ferro, s ktorým získal oba domáce tituly.
Alberto Márcico (1980-1985) – Reprezentačný stredopoliar (16 zápasov) odohral za Ferro viac ako 200 ligových duelov. V roku 1984 sa stal dokonca argentínskym futbalistom roka. Neskôr bol šesť sezón oporou francúzskeho Toulouse.
Antonio Roma (1955-1959) – Štyridsaťdvanásobný reprezentantačný brankár Argentíny rozdelil svoju kariéru medzi Ferro a Boca Juniors. „Tarzan“ sa stal jedným z kultových hráčov svojho druhého klubu. Štartoval na dvoch majstrovstvách sveta.
zdroj: wikipedia.org