Zranil sa len niekoľko minút pred jarným výkopom. Rozcvička pred zápasom proti rezerve Ružomberka sa Vojtechovi Horváthovi stala osudnou. Dovtedajší motor hry AS Trenčín si v jarnej časti súťaže do lopty ešte nekopol. Snažil sa však pomáhať aspoň v kabíne.
Zápas s Púchovom (2:1), ktorý rozhodol o postupe AS Trenčín do Corgoň ligy, sledoval ako inak z tribúny. „Je to ťažké, keď nemôžem pomôcť priamo na ihrisku. Hlavné je, že sme to zvládli, i keď sa potvrdila pravda, že posledný krok je najťažší. Mužstvo v sezóne dokázalo vyhrávať ťažké zápasy. Chalani sa vypracovali na vyššiu úroveň. Nesmieme však zaspať na vavrínoch. V každom ďalšom zápase musíme dokazovať, že najvyššiu súťaž si zaslúžime,“ povedal Horváth, ktorý myslí najmä na vstup do nového ročníka. Len pred pár dňami odložil barly a s tréningom ešte nezačal.
Aj na 26-ročnom rodákovi z Dunajskej Stredy sa podpísala ryha trénera Adriána Guľu, ktorý hráčom od začiatku vštepuje túžbu po víťazstve. „Budeme naďalej pokračovať v našej hre, aby sme zažili ešte veľa výhier a podobných pocitov ako po zápase s Púchovom.“
Horváthov starší brat Csaba hral v Trenčíne v čase, keď AS vypadlo z Corgoň ligy. Po troch rokoch teraz s Vojtechom sa tam vracia. „Mužstvo bolo hneď od vypadnutia naštartované na návrat, ale určité veci sa asi nedajú predbehnúť a potrebujú čas,“ komentoval až tretí úspešný pokus o Corgoň ligu jeden z najstarších hráčov v tíme.
