Reprezentačná prestávka zastihla tím Adriána Guľu na prvej priečke. Po siedmich kolách máme päťbodový náskok pred druhým Lučencom. Tím však čaká ešte dlhá a zradná cesta. Víkend bez zápasu ale predsa len priniesol menší priestor na zhodnotenie toho, čo bolo doposiaľ. Slovo dostal šéf realizačného tímu.
Akým spôsobom využívate reprezentačnú prestávku?
Dávame si dokopy menšie šrámy. Nehovoril by som o nejakom dobíjaní batérií. Pracujeme systematicky, bez úľav a zásadných zmien. Nemáme žiaden trojfázový tréning. V zabehnutom režime sme iba trochu zvýšili objem a intenzitu. Od pondelka sa zas pripravujeme normálne na majstrovský zápas.
Doposiaľ to išlo v rýchlom tempe. Prišiel čas na vydýchnutie si?
Nechceme to takto vnímať. Nemáme si prečo vydýchnuť a nemáme sa za čím obracať. Analýzy absolvujeme po každom zápase. Následne tomu prispôsobujeme tréningový proces. Každou jednotkou sa snažíme chalanov posunúť. Voľno však môžu využiť navrátilci a hráči, ktorí nastupujú menej. Majú možno väčšiu šancu na seba viac upozorniť.
Ako vnímate úspešný vstup do sezóny? Idete trochu nad plán?
Nemal som žiadnu víziu, koľko bodov treba získať do reprezentačnej prestávky. Žijeme súčasnosťou a najbližším zápasom. Možno to je klišé, ale nasledujúci súboj je pre nás malým vrcholom. Nemyslíme na budúcnosť a nepozeráme sa do tabuľky. Takéto veci vás zbytočne dostávajú pod tlak.
Je cítiť, že mužstvo filozofiu postupných krokov prijalo za svoju. V tomto smere musíte byť ako tréner spokojný...
V Michalovciach sme vychádzali z predchádzajúcich analýz a pomohlo nám to. Do zápasu sme vstúpili inak ako v Lučenci a druhý polčas sme zas odohrali v inom duchu ako proti Sencu. Som rád, že funguje spätná väzba. Druhá štyridsaťpäťminútovka mala solídne parametre.
So zložením zostavy máte skôr príjemné starosti...
Všetci to brali ako frázu, že dorastencov berieme za posily. Z našej strany to tak ale nebolo. Sú veľmi talentovaní. Pokiaľ budú ťahať všetky opory, tak naši mladíci sú schopní nám výrazne pomôcť. Chce to však pokoru a tvrdú prácu. Stále sa musia veľa učiť.
Máte v mysli aj hráčov, ktorí vás naplno neuspokojili a nevyužívajú úplne talent a ponúknutú šancu?
Pridať musia všetci. Samozrejme, apeloval by som najmä na hráčov, ktorí slušne nastúpili do prípravného obdobia. Potom sa uspokojili s kontraktom a miestom v tíme. Chcú byť na ihrisku, ale nerobia pre to všetko. Príkladom je Patrik Mišák. Musí prepnúť z neprofesionálneho režimu. V jeho prípade necítime, že by tu chcel byť. Musíme z neho dostať maximum. Má totiž svoj potenciál, len ho nevyužíva.
Zdá sa, že nie ste zástancom nemennej víťaznej zostavy...
Nemusím nosiť víťazný sveter alebo košeľu. Rovnaké to je s úspešnou zostavou. Nemusí byť rovnaká ako v predchádzajúcom súboji. Síce netreba do toho extrémne vŕtať, ale ani víťazstvo a góly nezaručujú miesto na ihrisku.
O koho sa tím mohol v úvode najviac oprieť?
Miloš (Volešák), Martin Ševela a najmä Peter Kleščík pracovali dobre. Určite treba vyzdvihnúť Báeza a nášho gólového hráča Depetrisa. Dobrú robotu odviedol aj Adi. Uznanie si zaslúži Čögley za vôľu pracovať pre mužstvo. Trochu nás pribrzdili zdravotné problémy Štefánika a Horvátha, ale aj oni ukázali výborné zápasy. Veľmi slušne nastúpil Hlohovský. Dostal sa do útlmu, z ktorého je ale bezproblémová cesta, pretože pracuje na sto percent a to ma teší.
Spomenuli ste takmer celú jedenástku hráčov...
Sme jeden tím. Mužstvo ťahá ako kolektív a vtedy sa ukážu aj individuálne výkony. Keby to bolo naopak, nebudeme mať toľko bodov a dobrých výsledkov. K dobrej klíme prispievajú všetci.
Nebojíte sa, že bude treba pritvrdiť, aby tím nelietal v oblakoch?
Ani v Michalovciach nebolo všetko bezchybné. Ideálne je keď chalani cítia, že súper mal svoju kvalitu. Môžu si spomenúť na zápas v Lučenci. Najkrajší pocit je, keď vyhráte. Za týmto ideme a toto chalanom stále pripomíname.
