Výročná slávnosť sa po prvý raz v histórii uskutočnila v exteriéroch Štadióna Sihoť a bola prístupná aj širokej verejnosti. Slávnostným večerom sprevádzal futbalový komentátor Marcel Merčiak. Nových laureátov prišli pozdraviť majstri Európy Karol Dobiaš a Antonín Panenka. Hudobnými hosťami boli klavírny virtuóz Daniel Buranovský a spevák Martin Babjak. Súčasťou večera bolo defilé doterajších laureátov SSTnF.
Dušan Čikel sa stal prvým slovenským atlétom zapísaným na listine svetových rekordov Medzinárodnej asociácie atletických federácií IAAF. Svoj nesporný športový talent začal rozvíjať na futbalovom ihrisku v Beckove. Po absolvovaní strednej školy viedli jeho kroky do Slovenských bavlnárskych závodov v Trenčíne, kde popri práci účtovníka strieľal góly za Sokol SBZ, Danubius Trenčín a Zlatovce.
V apríli 1951 narukoval do Českých Budějovíc. Kopačky vymenil za tretry a v rámci Armádnych športových hier tvoril súčasť pretekov, počas ktorých Emil Zátopek prekonal dva svetové rekordy. Veľmi skoro si ho do služby vyžiadal jeden z najlepších armádnych klubov na svete ATK Praha. Historický úspech dosiahol v júli 1953, keď rozbiehal štafetu na 4 x 800 m, ktorá utvorila svetový rekord časom 7:28. Šesť rokov bol stálym členom česko-slovenskej atletickej reprezentácie.
K futbalu sa vrátil ako kondičný špecialista hráčov zlatej generácie Jednoty Trenčín. Po príchode do klubu začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia zaujal lekciami zhrnutými v diplomovej práci s názvom „Rozvoj pohybových vlastností hráčov futbalu v celoročnej príprave“. Odborne rozpracoval rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť a silu. Jeho revolučné prvky skombinované s hernou a taktickou vyspelosťou mužstva napokon zožali úspech. Tím hral roky o špicu v najvyššej celoštátnej súťaži. V roku 1966 dokráčal do finále Stredoeurópskeho pohára vo Florencii. Z jeho inovatívnej metodiky čerpali mnohé trénerské osobnosti v celom Československu.
Jozef Hollý zasvätil celý svoj život futbalu. Nezabudnuteľným sa stal nielen ako hráč Jednoty Trenčín, ale aj ako dlhoročný vedúci prvého mužstva AS Trenčín. Futbalovú abecedu piloval v mládežníckych družstvách Púchova. Medzi seniormi zbieral prvé skúsenosti počas vojenčiny v Dukle Prešov. Do veľkého futbalu sa odrazil z dôverne známeho púchovského prostredia. Na osudovú cestu dolu Váhom zamieril v roku 1973. Jednota Trenčín vtedy prechádzal generačnou obmenou. Hollý sa ihneď po prestupe zaradil k oporám. Nechýbal ani vo výnimočnom otváracom zápase Štadióna na Sihoti proti reprezentácii ČSSR.
Krajný obranca s prezývkou „Strapák“ pomohol Jednote k návratu do najvyššej súťaže v roku 1975. Na jeseň 1977 triumfoval s Jednotou na medzinárodnej scéne, keď sa radoval z triumfu v skupine Interpohára. V marci 1978 ju doviedol s kapitánskou páskou až do finále Slovenského pohára, v ktorom zdolala Slovan Bratislava. Jozef Hollý odohral za Trenčín počas štyroch sezón 113 ligových zápasov a strelil 6 gólov. Plusové body zbieral aj mimo futbalových trávnikov. Vyznačoval sa pevným charakterom, zdravým sebavedomím, pokojným vystupovaním a optimistickým pohľadom na svet. Skúsenosti a osobnostné kvality zúročil vo funkcionárskych kruhoch, a to predovšetkým v pozícii vedúceho mužstva. V rokoch 2015 a 2016 sa ako dôležitá súčasť realizačného tímu AS Trenčín tešil z triumfov v lige a domácom pohári.
Fratišek Koronczi sa stal registrovaným hráčom až ako šestnásťročný stredoškolák. Napriek tomu sa už o rok neskôr posunul z dorastu do áčka TJ Mostáreň Brezno, ktorému pomohol postúpiť do SNL. Do prvoligového vlaku naskočil v lete 1971, keď ho angažoval Inter Bratislava. Po skončení vojenčiny v Dukle Banská Bystrica sa upísal Zvolenu. Kariéru v najvyššej československej súťaži reštartoval v lete 1976 v Trenčíne.
Najvydarenejšie predstavenie v trenčianskom drese zaznamenal vo finále Slovenského pohára na jar 1978. Jednota si v ňom poradila s favorizovaným Slovanom Bratislava po víťazstvách 1:0 a 3:1. Dve gólové poistky v odvete na Tehelnom poli pridal práve Koronczi. Bývalý útočník má medzi československou elitou na konte 71 zápasov a 20 gólov. Z toho 18 presných zásahov zaznamenal práve v službách Jednoty. V najlepších futbalových rokoch však zavesil kopačky na klinec pre problémy so zraneným kolenom.
Futbalový patriot bol následne tajomníkom TJ Jednota Trenčín. Vyše dvadsať rokov pôsobil pri mládeži TTS Trenčín. Ako mestský poslanec a pracovník TSK realizoval projekty zamerané na telovýchovnú činnosť mládeže. Futbalu sa venoval aj ako viceprezidenta FK TTS Trenčín, vedúci mužstva TFK 1939 Záblatie alebo člen výboru Siene slávy trenčianskeho futbalu. V rámci osláv 100. výročia futbalu v Trenčíne bol ocenený ako „Osobnosť trenčianskeho futbalu“.
