Poznali ste AS Trenčín skôr ako vás klub oslovil?
V roku 2015 som bol členom realizačného tímu Partizanu Belehrad. V kvalifikácii Ligy majstrov sme mali šancu stretnúť sa práve s AS Trenčín. Na odvete proti Steaue som sedel na prázdnom štadióne v Bukurešti a videl Trenčín naživo. Zaujalo ma, s akou odvahou hral.
Na prvý pohľad sa mi páčilo viacero hráčov mužstva. Azda najviac zaujal Stano Lobotka. Hral riskantný futbal a ničoho sa nebál. Pritom Steaua bola v tom čase majstrom krajiny a v minulosti sa jej Ligu majstrov aj podarilo vyhrať. Trenčín ten duel odohral na vysokej úrovni a veľa mu nechýbalo, aby postúpil.
Mal som preto o klube dostatok informácií, ktoré mi pomohli v rozhodovaní.
A čo bol pre vás hlavný dôvod, že ste podpísali kontrakt?
Bolo ich viacero. Človek sa na rozhodnutia vo svojom živote pozerá z rôznych uhlov pohľadu. Veľa som komunikoval s ľuďmi z klubu. Neboli spokojní s tým, ako sa tímu darilo posledné roky a mali veľkú chuť to zmeniť.
Berme do úvahy výstavbu štadióna. Tesne pred otvorením je hlavná tribúna. Verím, že v závere mesiaca sa to všetko podarí. Pre nás je tento moment veľkým impulzom. O to viac, že sa všetci môžu sústrediť na futbal ako taký vo výraznejšej miere.
Mal som ponuky aj zo Saudskej Arábie a Číny. Mohol som si vybrať peniaze, ale ja som volil zaujímavú ponuku. Páčia sa mi ambície klubu. Toto je projekt, kde sa vieme posúvať a vybudovať niečo spoločné.
V neposlednom rade by som moje rozhodnutie nazval aj akýmsi božím vnuknutím. Čas ukáže, či bolo dobré, alebo zlé.
Do akej miery zohral rolu fakt, že štadión je tesne pred dokončením?
V prvom rade je AS Trenčín klub s jasnou filozofiou, čo je pre mňa dôležité. Klub ako taký urobil kus práce. Nemá veľké mená, nerobí momentálne transfery za veľké peniaze smerom von a nemá prostriedky na nákup drahých futbalistov.
Za týchto okolností musíte budovať silný kolektív založený na jasných princípoch. Trenčín je mesto s ani nie 60 000 obyvateľmi. Napriek tomu dokázal vybudovať jednu z najlepších akadémii v krajine.
Rola štadióna v celom kontexte je veľmi dôležitá. Treba sa však pozrieť aj za príbeh, ktorý sa za ním skrýva. Ide o majiteľa, ktorý do neho investoval veľké množstvo prostriedkov. A nie len do neho, ale aj do akadémie. A to sú veci, ktoré tu zostanú a nikto si ich nezoberie so sebou.
Na základe toho mi vychádza, že to s futbalom v Trenčíne myslí vážne. V Srbsku občas vyskočia kluby, ktoré majú nárazovo veľké finančné prostriedky. Nebudujú však infraštruktúru. Ich ciele sú viac komerčné a politické. Tu vidím klub, ktorý chce tvoriť a budovať a má víziu.
Čo ste potrebovali v tíme zmeniť po príchode?
Mentalitu. A tú nezmeníte rozprávaním zaujímavých príbehov. Ide o to, ako trénujete a hráte zápasy. Ak sa na ihrisku prezentujete dominantne a s chuťou víťaziť, ste na dobrej ceste.
Dôležitá je aj atmosféra. Nie len v kabíne prvého tímu, ale v celom klube a jeho okolí. Keď som sem prišiel, necítil som dostatočnú energiu, akú by som si predstavoval. S celým realizačným tímom sme sa snažili priniesť nový impulz. A cítime, že sa všetko zlepšuje.
Poviem vám príklad z môjho života. Pochádzam z predmestia Belehradu. Fandím klubu, ktorý nikdy nehral najvyššiu súťaž. Napriek tomu ho podporujem aj v časoch, kedy sa nedarí. Stále ho sledujem, hoci som profesionálny tréner, ktorý pôsobí vo svete. Ten klub stále zostal v mojom srdci a som s ním spojený. Niečo podobné by sme radi vybudovali aj tu. Aby ľudia boli so svojim klubom prepojení.
Mužstvo dnes pôsobí oveľa sebavedomejšie ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Čo ste zmenili?
Ťažko sa mi hovorí, ako tím pôsobil pred mojim príchodom. Ani mi neprináleží mi to hodnotiť. Stačí sa však pozrieť na reč tela a vidíte, ako na tom mužstvo je.
Ak chceme rozprávať o sebadôvere, tá pramení v tvrdej každodennej práci a v detailoch. A ja preferujem práve drobnosti. Ak sa zameriate na detaily, vaše sebavedomie pôjde hore. Zatiaľ sa nám to darí, ale stále sme iba na začiatku procesu.
Záleží od každej dobrej prihrávky, pozičnej hry až po výsledky.
Trenčín v úvodnom góle zvíťazil po kurióznom a azda aj šťastnom góle v Trnave 2:1. Do akej miery bol dôležitý pre vývoj nasledujúcich zápasov?
Čo je to šťastie? Prichádza ako dôsledok viacerých vecí. Hral sa nadstavený čas a stav bol nerozhodný. Trnava bola doma a papierový favorit. Všeobecne sa očakávalo, že práve ona bude tlačiť a my sa budeme brániť. Opak bol pravdou. V nadstavenom čase sme zahrávali dva rohové kopy. Gól bol dôsledok dobrej práce tímu. A všetko to pramenilo z kvalitnej prípravy na sezónu, kde všetci hráči tvrdo pracovali. Mužstvo urobilo progres, verilo si a šlo za víťazným gólom.
Uznávam, že práve tento presný zásah môže byť jeden z najdôležitejších gólov aktuálnej sezóny.
Posledné dve sezóny bol jednotkou brankár Michal Kukučka. Vy ste však od začiatku sezóny dali prednosť skúsenému Vozinhovi. Prečo?
Nerád rozprávam o individualitách. Hoci je mi jasné, že veľa ľudí to zaujíma. Brankár je mimoriadne špecifická pozícia. Ak urobí chybu on, alebo obranca, je to extrémne viditeľné a neraz končí inkasovaným gólom. Keď sa pomýli útočník, každý mávne rukou.
Vozinha je mimoriadne skúsený brankár, ktorý odchytal desiatky stretnutí v národnom tíme Kapverd. Momentálne podáva vyrovnané výkony.
V tíme máme viacero mladých a perspektívnych brankárov. Vedia, čo majú robiť aj to, čo majú zmeniť. Je na nich, aby sa vypracovali a prípadne ho ohrozili.
V reprezentačnom výbere Slovenska na nedávne kvalifikačné zápasy sa objavilo aj meno Matúša Kmeťa. Potešila vás jeho nominácia?
V prvom rade si ju Matúš za odvedenú prácu v klube zaslúžil. Ale spomenul by som aj ďalšie mená. Veľmi ma tešia výkony Bariša. O tom chlapcovi nikto nehovorí, ale tiež je podľa môjho názoru na úrovni reprezentácie. Nezabúdajme na Kozlovského.
Ale pozrel by som sa na celú situáciu inak. Viete, bežní ľudia nevnímajú život profesionálneho športovca v celom kontexte. Mnohí vidia iba finálny produkt. A tým je reprezentácia, transfery do zahraničia a následné zárobky. Sú milióny detí, ktorých futbalové príbehy nekončia takto šťastne.
Na Matúša som hrdý. Je to výborný futbalista a skvelý človek. Ak sa bude zameriavať na drobné detaily a pracovať ešte viac, môže byť vzorom pre veľa mladých futbalistov.
Pred reprezentačnou prestávkou mal Trenčín po šiestich zápasoch na svojom konte trinásť bodov. Ste spokojný? (rozhovor bol robený ešte pred uplynulým víkendom, pozn. astrencin.sk)
Väčšina ľudí sa pozerá práve na výsledky a tabuľku. A to je všetko. Pre mňa je dôležité, či hráme kvalitne a organizovane v každej zóne ihriska. Výsledky sú druhotným výstupom. Niekedy sa dostavia, inokedy nie.
Ak však budeme pracovať dlhodobo organizovane a budeme robiť dobré rozhodnutia, tím pôjde smerom nahor.
Keď sa obzriem spätne, je veľa pasáží zápasov, ktoré sme mohli zvládnuť lepšie. Stále robíme individuálne chyby a veľa o nich diskutujeme. Vnímam veľký potenciál na rast.
Uznávam, že sme súťaž začali dobre a dali sme pozitívny impulz. Je to však iba začiatok cesty, ktorá má veľa výziev. Jednou z nich je, aby som zažil vypredaný štadión v Trenčíne.
Prídu aj náročné chvíle, kedy sa ukáže, kto má aký charakter.
Potešila ma reakcia hráčov po zápase proti Žiline. Dokázali sa rýchlo otriasť a doma proti Ružomberku to už bol diametrálne odlišný zápas.
