Napriek trom gólom v podaní Davida Depetrisa sme postavu sobotného zápasu proti Púchovu (4:0) hľadali celkom niekde inde. Nie, že by si to argentínsky kanonier nezaslúžil, ale svojim výkonom nás upútal najmä krajný obranca Peter Čögley, ktorý na dva zo štyroch presných zásahov prihral. V oboch prípadoch sa dokonca nachádzal v pozícii volajúcej po strele. "Nie, nemusíme všetky lopty dávať Depetrisovi," rozhovoril sa po zápase odchovanec trenčianskeho futbalu a pokračoval: "Pre nás sú prvoradé víťazstvá a je jedno, kto skóruje. Dvakrát som Davida videl v lepšej pozícii a tak som mu prihral. Pri jeho prvom zásahu som bol síce tesne pred bránou, ale v záklone, bohvie ako by to dopadlo. V druhom prípade som presne vedel , že ak prihrám, bude z toho gól. Tak som sa to snažil nepokaziť. David sa totiž na tréningu z hranice šestnástky takmer nemýli."

Zverenci trénera Adriána Guľu majú po štyroch zápasoch plný počet bodov. Výraznou mierou k tomu pomohli najmä tri víťazstvá na domácom ihrisku. "Doma musíme vyhrávať. Remíza sa totiž rovná prehre," komentoval mladý obranca AS a k nule v kolónke inkasovaných gólov nesebecky doplnil: "Nie je to iba zásluha obrancov. Na defenzívnej hre sa podieľa celé mužstvo. Lopty získavame už v strede ihriska, preto sa následne nedostávame pod tlak."

Tak ako predchádzajúci domáci súboj proti nováčikovi z Moldavy nad Bodvou, aj tentoraz bolo rozhodnuté prakticky po prvej štyridsaťpäťminútovke. "Od začiatku každého zápasu sme sústredení a dôrazní. Snažíme sa hrať na ich polovici a rýchlo rozhodnúť." Trenčanov zdobí najmä pokoj a trpezlivosť pri rozohrávke. Súperovu obranu následne rozoberú kocku po kocke. Práve z takýchto situácií prichádzajú gólové príležitosti. "Stále sa iba učíme. Tréner nám vštepuje, aby sme sa netlačili stále dopredu. Snažíme sa viackrát poslať loptu cez stred zálohy. Nechceme to uponáhľať a pokojne si dáme aj zo dvadsať krátkych prihrávok v strede poľa. Sme silní v hre s loptou a keď ju súperovi nepožičiame, zostane nervóznejší."

V kabíne nastala aj ďalšia podstatná zmena. "Hráme jeden za druhého. Po pokazenej prihrávke alebo stratenej lopte sa ostatní nepozerajú na vinníka, ale snažia sa pomôcť a prípadné hroziace nebezpečenstvo zažehnať. Predtým to bolo možno inak, ale to sa teraz zmenilo. Každý vie, čo má robiť, neprichádzajú žiadne výčitky," prezradil posun v myslení mužstva Čögley. "My ideme od zápasu k zápasu, od tréningu k tréningu. Napríklad, ja viem, že najbližšie nás čaká Lučenec, ale ďalšieho domáceho súpera by som si mohol iba tipnúť. Nezaujíma ma, kto je za nami a koľko bodov máme náskok. Ideme iba za víťazstvami."

Rýchly vstup do "áčka" ho vykoľajil, opäť však na správnej ceste

Čögley už niekoľko sezón patrí medzi stálice prvého mužstva. Čoskoro dvadsaťdvaročný bývalý reprezentant do 20 rokov si na vlastnej koži vyskúšal aj najvyššiu súťaž. Po vydarenom vstupe na futbalovú scénu však prišiel pokles formy. "Mal som osemnásť rokov, keď som strávil pol roka v áčku. Vstup sa mi vydaril. Dostával som priestor. Takmer s každým mladým hráčom to však vie zamávať. V určitej dobe som na to skutočne doplatil," vrátil sa pár rokov naspäť tvrdý zadák a na záver dodal: "Som Trenčan a vždy som tu chcel hrať. Som rád ako to je dnes nasmerované. Dúfam, že aj fanúšikovia sú trochu spokojnejší."