Vedenie AS Trenčín potvrdilo pred začiatkom prípravy na nový ročník I. ligy Adriána Guľu v pozícii hlavného trénera. Jeho druhým asistentom po boku Romana Hodála sa stal Marián Zimen, ktorého sme vám len pred pol rokom predstavili ako nového trénera tímu do osemnásť rokov. Dnes prinášame pohľad odchovanca trenčianskeho futbalu známeho najmä z pôsobenia v Dubnici na jeho presun k prvému tímu.
Ako ste prijali ponuku rozšíriť realizačný tím prvého mužstva?
Bolo to pre mňa prekvapenie. Doposiaľ som pracoval iba s mládežou. V každom prípade to je pocta. Mužstvo som sledoval a rovnako tak aj prácu Aďa (Guľu) a Romana (Hodála). Taktiež dobre poznám prostredie, keďže pochádzam z Trenčína. Na tíme a jednotlivcoch je vidieť výkonnostný rast. Veľmi rád som prijal túto šancu. Je to pre mňa výzva.
S akým cieľom prichádzate k mužstvu?
Chceme ísť od zápasu k zápasu a čerešničkou na torte by mohol byť postup.
Do AS Trenčín ste prišli iba pred polrokom z Dubnice. Vtedy ste asi ani len nepomysleli na miesto v realizačnom tíme A-tímu?
Presne tak. Ani ma nenapadlo, že v tak krátkom čase by som mohol byť pri áčku. Mal som toho totiž trochu viac. Pôsobil som aj v reprezentácii do osemnásť rokov ako asistent. Sústreďoval som sa na svoju prácu a ako som už povedal, táto ponuka ma prekvapila.
Aká je vaša minulosť v spojení s trenčianskym futbalom?
V priestoroch súčasného štadióna som vyrastal v TTS Trenčín. V šestnástich rokoch som bol krátko v Slovane, ale tu som napokon dokončil športové gymnázium. Keď som zmaturoval, rozpadalo sa to tu. Vtedy som prestúpil do Dubnice. Tam som pôsobil desať rokov.
Je pre vás Trenčín niečím špecifický. AS nie je nástupcom TTS Trenčín a predsa len, dlho ste pôsobili v Dubnici, ktorá je veľkým rivalom...
Na mestskom štadióne na Sihoti som urobil prvé futbalové kroky. Už len to na mňa pôsobí pozitívne. Necítim to tak, že by som nemal vzťah k Trenčínu. Práve naopak, rýchlo som si tu zvykol, som tu totiž doma.
Spoločne s hlavným trénerom a špecialistom na brankárov Romanom Hodálom ste veľmi mladou trénerskou trojicou. Skúseností nemáte na rozdávanie. Naopak, ešte nedávno ste hrali aktívne a viete sa lepšie vcítiť do kože hráčov. Ako vnímate tento fakt?
Stále sa učíme a tak to bude aj v päťdesiatke, alebo neskôr. Možno máme výhodu v tom, že ešte len nedávno sme hrali profesionálny futbal. K chlapcom sme bližšie. Snáď budeme vedieť s nimi lepšie komunikovať. V dnešnom futbale je totiž aj práca na mentálnej stránke veľmi dôležitá. Všetko sa odohráva v hlavách. Vyhráva ten, ktorý si udrží koncentráciu až do konca súboja. Vtedy sa láme zápas a robia individuálne chyby. Rozhoduje sústredenie na detaily. Nechcem nikomu ublížiť, ale starší tréneri sa možno zameriavajú viac na tréningový proces.
Dá sa ešte trochu bližšie formulovať vaša trénerská filozofia?
Vždy to záleží od typológie hráčov. My v realizačnom tíme máme ale podobné smerovanie. Chceme hrať atraktívny a kombinačný futbal s rýchlym zakončením. Veľa prihrávok, podpora viacerých hráčov a menenie tempa hry. Po strate lopty ju chcem získať ešte na súperovej polovici. Táto filozofia sa vyžaduje už pri našej mládeži. Po príchode do prvého tímu by to pre odchovancov nemalo byť niečo nové.
