Minulý týždeň uzavreli starší dorastenci mimoriadne úspešnú sezónu. Už kolo pred koncom ligovej súťaže získali titul slovenských šampiónov. Neskôr dokonca siahali na Česko – Slovenský pohár, o ktorý bojovali s českým majstrom Spartou Praha. Hoci v záverečnom dueli trenčianska devätnástka, napriek výbornému výkonu, neuspela, celoročná práca si zasluhuje najvyššie uznanie. O uplynulom období sme sa pozhovárali s trénerom tímu Radúzom Dorňákom.

Je po sezóne. Vaši zverenci získali titul. Kvalitný výkon podali aj v Česko – Slovenskom finále. Predpokladám, že ste spokojný...

Nehovorme o tabuľke a o umiestnení, tie ma samozrejme tešia tiež, ale ešte väčšiu radosť mám z herného prejavu nášho tímu. Pred troma rokmi sme si vytýčili isté ciele. Netýkali sa iba umiestnení v tabuľke, ale predovšetkým nárastu výkonnosti jednotlivých hráčov a ich posunu do seniorského tímu. Myslím si, že toto sa nám naplniť podarilo.

Vráťme sa k zápasu predposledného kola dorasteneckej ligy. Trenčín hostil Senicu. Vaši zverenci sa mohli, a napokon sa aj stali, už po tomto kole majstrami. Z tohto pohľadu to bolo nesmierne dôležité stretnutie. Vy ste však vystupovali maximálne pokojne, ale koncentrovane.

Bol to skutočne krásny deň. Už ráno som mal nádherné. Zobudil som sa podstatne skôr ako inokedy. V neuveriteľnej pohode a v optimistickej nálade. Pociťoval som príjemné chvenie v bruchu. Akoby mi tam poletovali motýle. Odkedy som otvoril oči, bol som presvedčený, že sa nám to podarí. Vedel som, že to bude ťažké. Prispôsobili sme tomu aj taktickú prípravu. Hráčov sme pripravili do posledného detailu na to, čo ich môže počas zápasu stretnúť. Neoddeliteľnou súčasťou taktiky bola mentálna príprava. Chceli sme odbúrať prípadnú premotivovanosť. Chlapci sa stále iba učia. Najmä v úvode duelu pôsobili, akoby niesli na chrbtoch ťažké batohy. Neznesiteľnú ťarchu odložili až po úvodnom góle.

Bol práve posledný krok tým najťažším v celej sezóne?

Hovorieva sa, že práve finálny krok býva tým najkomplikovanejším. My sme však mali extrémne náročný najmä vstup do ročníka. Už v prvom kole sme zdolali veľmi silné Košice, ktoré s nami súperili o čelo tabuľky až do záveru súťaže. V druhom kole sme cestovali na pôdu veľmi silnej Nitry. Vyhrali sme aj pod Zoborom a vytvorili sme si vynikajúcu východiskovú pozíciu.

Dá sa povedať, že niekde v tomto období ste začali veriť v konečný triumf?

Nie. Naplneniu tohto cieľa som začal veriť už podstatne skôr. Pred dvoma rokmi som na veľký papier nakreslil obrovskú pyramídu. Chlapcom som vysvetlil, že každá kocka v nej predstavuje jeden zápas. Na absolútnom vrchole bolo znázornené 30. kolo s jasným nápisom MAJSTER! Pyramídu sme zodpovedne napĺňali menami súperov i výsledkami. Som rád, že sme mohli zodpovedne vyplniť aj posledné políčko. Celá pyramída slúžila ako prudký motivačný faktor. Nie len pre hráčov, ale aj pre celý realizačný tím.

Po triumfe v slovenskej dorasteneckej lige ste siahali aj na Česko – Slovenský pohár. Hoci v Myjave proti Sparte podali vaši zverenci zaujímavý výkon, prehrali 0:2. Na vašej tvári však nebolo badať napätie ani hnev. Duel s českým šampónom ste si doslova užívali.

Súhlasím. Zápas som si skutočne užíval. Domáci organizátori nám vyšli vo všetkom v ústrety. Strava, ubytovanie, tréningové podmienky... Mali sme skrátka full service, vrátane možnosti využitia veľkej kongresovej sály, kde sme chlapcov oboznamovali aj za pomoci projektora s taktikou. Nielen vďaka týmto veciam som sa cítil uvoľnený. Chlapci hrali dobre a podarilo sa mi naplniť aj úmysel ponúknuť priestor čo najvyššiemu počtu hráčov. Z pokojného rozjímania ma vykoľajilo iba zranenie výborne hrajúceho Gajdošíka, ktorý musel predčasne opustiť ihrisko. Zranenie ruky našťastie nebolo vážne.

Práca mládežníckych trénerov je vždy trošku špecifická. Rok – dva vediete skupinu hráčov, tá potom prekročí vekový limit a odchádza. Nepociťujete pri lúčení občas nostalgiu?

Netajím, občas ma to chytí. Aj teraz. Pri štvrtkovej rozlúčke sme boli namäkko. Obe strany. Pri pohľade na hráčov, majúcich slzy na krajíčku, mi veru nebolo všetko jedno. Dokonca som si uvedomoval, že sa mi chveje hlas. V porovnaní s chlapcami som mal jednu obrovskú výhodu – tridsaťročnú prax. Za ten čas som si osvojil pravidlo, že vždy, keď sa niečo krásne končí, niečo iné sa začína. Je to pre mňa výzva. Prídu iní ľudia, nové povahy, odlišné osobnosti. V tomto vidím kreativitu trénerskej práce. Nepomôže mi vytiahnuť si staré tréningové plány, alebo záznamy. Už vôbec nie kopírovať tréningy. Tým, že prídu typologicky iné povahy, musíme opäť šiť tréningy, taktiku i systém na ich mieru. Takže zhrniem to tak, že na jednej strane je mi síce ľúto, ale na opačnej sa veľmi teším na novú robotu.

S futbalovou mládežou pracujete už veľa rokov. Zalovte v pamäti a predstavte nám niektorých z vašich zverencov, ktorí to dotiahli vo futbale najďalej.

Iróniou osudu je, že často sa stávalo, že najväčšie talenty to mnohokrát ďaleko nedotiahli. Alebo že po roku – dvoch s futbalom definitívne skončili. Rád by som ale poukázal aj na skupinu hráčov tvoriacich v tomto zmysle výnimku. Mimoriadne silný bol najmä ročník narodenia 1983 resp. 1984. Martin Škrtel to dotiahol nielen do anglického Liverpoolu, ale aj na svetový šampionát do Afriky. Z tejto partie háji slovenské farby v JAR aj Filip Hološko, hrajúci za Besiktas Istanbul. V uvedenej skupine bol aj Milan Ivana, Tomáš Brezinský. Meno Hrmo u nás možno mnohým nič nehovorí, ale v Česku sa dostáva do povedomia. V poslednej sezóne prispel výraznou mierov k postupu Hradca Králové do Gambrinus ligy. Tých hráčov bolo samozrejme viac. Verím, že o pár rokov budem takto spomínať aj na súčasnú majstrovskú partiu. Veľkú perspektívu majú Štefánik, Holúbek... Ale nechajme sa prekvapiť. Správnym smerom majú našliapnuté viacerí.

V týchto dňoch už Radúz Dorňák relaxuje v Turecku. Trávi ju, ako sám hovorí, so svojimi troma babami. Spoločnosť mu robia vnučka, dcéra a manželka. Tesne pred odchodom nám ešte prezradil, že po mnohých rokoch stihol všetku futbalovú agendu vybaviť doma. Jeho dovolenková batožina, oslobodená od futbalových dokumentov, tak váži o 2-3 kilá menej ako po ostatné roky.