„Som veľmi rád, že prišla šanca. Vrátil som sa tam, kde som vyrastal. Poznalo ma veľa ľudí. Mám množstvo spomienok. S bratrancom sme chodili na ihrisko od detstva. Keď som nastupoval, boli to zimomriavky,“ povedal Brenkus.

Narodil sa v Dolnom Kubíne, ale vyrastal v Chlebniciach, odkiaľ je jeho mama. Svoj futbalový talent následne rozvíjal v Istebnom. Spomienky však zostali nezmazateľné. „Ihrisko je stále rovnaké, nič sa nezmenilo. Nové sú ale šatne, čo je skvelé,“ doplnil osemnásťročný mladík, ktorý poznal celý domáci tím. „Chalani mi písali. Odkázal som im však, že im nič nedarujeme,“ pokračoval so smiechom Brenkus.

Na ihrisko sa dostal na poslednú pol hodinu. Snažil sa byť aktívny a hrať na veľkom priestore. „Po zápase som bol celkom spokojný. Mrzí ma iba to, že som nepremenil šancu. Čo tomu chýbalo? Poriadne predklonenie. Vystrelil som zo záklonu,“ komentoval Brenkus a na záver dodal: „Bol by som rád, keby som opäť mohol trénovať s prvým tímom. Chalani v doraste sú super, ale v ligovom mužstve je samozrejme väčšia kvalita. Všetko je rýchlejšie a to potrebujem.“